Upršaný deň

Dnes je taký deň, o ktorom sa hovorí, že nie je hodno ani psa von vyhnať. Už včera večer začalo pršať a prší, prší a prší, k tomu ešte aj nechutný vietor fúka. No čo sa dá robiť v také dni? Spať, čítať, pozerať telku, alebo surfovať po nete. Určite ešte aj mnoho iných činností, ale ja robím dnes tie, ktoré som vymenovala. A ešte dumať nad vecami, na ktoré inokedy nie je čas. 

Pred chvíľou som dopozerala reprízu včerajšej Pošty pre teba, jednu z mála relácií, ktoré si občas pozriem na predplatenej televízii.  Sú  tam často odvysielané príbehy ľudí, nad ktorými človek ešte dlhší čas premýšľa. Za roky vysielania tejto relácie sa tam premlelo množstvo ľudských osudov. Niektoré príbehy nestoja za to, aby boli zverejnené v televízii, no väčšina je tam podľa mňa takých, pri ktorých sa človek pozastaví a zamyslí. Aj dnes boli dva také, nad ktorými som sa zamyslela, jeden taký, čo veľmi nestál za to. Načo si volá zadaný muž priateľku z detstva, či mladých čias do televízie, keď mal možnosť s ňou len pred pár rokmi hovoriť prostredníctvom telefónu? Prečo si ľudia spomenú na svojich dávnych známych po rokoch, keď vlastne nebol žiaden vážny dôvod, aby svoje kontakty prerušili? Asi ich priateľstvo nestálo v tom období za to, aby v ňom naďalej pokračovali. Ide len o zvedavosť, ako ten druhý, či druhá vyzerá? Či je zadaný, alebo voľný? Neviem.

Na bicykli do maďarského Dunakiliti

Trasa 1332993 - powered by Bikemap 

Včera bolo nádherné počasie pre cyklistov. Svietilo slnko, nefúkal vietor, teplota taká akurát. Bol to najvhodnejší čas vybrať sa zase niekde do sveta.

Keďže som dopoludnia vybavovala veci v meste, na cyklistiku zostávalo už len popoludnie. Takže zraz bol dohodnutý na trinástu hodinu pri bufete Bosorka, ktorý sa nachádza  na spojnici dunajskej hrádze s Dolnozemskou ulicou. Na dohodnuté miesto som sa vybrala skôr a úplne náhodou som sa s dohodnutým parťákom stretla práve na úrovni čerpacej stanice Agip, kam som si išla pred cestou doplniť vzduch v zadnom kolese.

Cyklistika Neusiedler See

Trasa 705705 - powered by Bikemap 

Nepriznávam to s radosťou, ale je to tak. Som schopná iba ak do šrotu. Ešte dnes som ako dolámaná, bolia ma kríže a ani nočný spánok neodstránil úplne únavu zo včerajšieho dňa. Po necelom mesiaci, čo som skoro vôbec nebicyklovala, vybrala som sa včera na cyklotúru do Rakúska. Pôvodne bola plánovaná na 1. septembra, no vtedy som ochorela a tak som teda zostala doma. Na túto nedeľu bolo predpovedané celkom priaznivé počasie, tak sme sa rozhodli, že túru zrealizujeme.

Na oslave päťdesiatky

V tomto týždni sa dožil môj ďalší brat okrúhlych narodenín - päťdesiatky. Bola to príležitosť na stretnutie s rodinou. Dnes sme tie jeho narodky pekne oslávili.

Zbavte poslancov imunity

Máte jedinečnú šancu

rozhodnúť proti vôli politikov, nenechajte si ju ujsť. Viac ako 400 tisíc ľudí sa podpísalo za vyhlásenie referenda, ktoré bude už túto sobotu, 18. septembra.

Je to len a len na vás, či

1. budú zrušené koncesionárske poplatky a VY ušetríte 55 Eur ročne
2. prídu poslanci o imunitu
3. bude znížený počet poslancov zo 150 na 100
4. budú ministri jazdiť na autách za maximálne 40 tisíc EUR
5. bude možné voliť cez internet
6. bude zmenený tlačový zákon

Štát vynaloží na referendum vyše 7 miliónov Eur a je len a len na vás, či tieto peniaze budú vyhodené von oknom, alebo či sa podarí niečo zmeniť v tomto štáte.

A ešte niečo: 

Výsledky referenda sú záväzné. Zhodujú sa na tom renomovaní ústavní právnici, predsedníčka Ústavného súdu a predseda ústavnoprávneho výboru NR SR. Venujte 10 minút Vášmu ústavnému právu a rozhodnite!


P.S. Zoberte k referendu aj susedov a zavolajte kamošom. Je to vo Váš prospech.

Jeseň sa začína hlásiť o slovo

Po celonočnom a dopoludňajšom daždi vykuklo popoludní slnko. Neváhala som ani chvíľu a vybehla som von do blízkeho lesíka aj s fotoaparátom. 

Len kúsok za naším domom mi cez chodník prebehla krásna tmavohnedá veverička s bielym bruškom. Bohužiaľ, bola rýchlejšia ako ja. Fotky unikajúcej  veveričky nie sú kvalitné, ale jednu som sem musela použiť. Chvíľu som pobehovala popod stromy, na ktoré vyliezla a kde preskakovala z jednej koruny stromu do koruny ďalšieho a nakoniec sa na jednom z konárov usadila a viac sa ani nepohla. Pozerala na mňa a ja na ňu. Postávala som tam a čakala, že sa umúdri a zlezie. Veverička si asi povedala, že tú radosť, aby som ju pekne odfotila,  mi neurobí. Po chvíli  som to vzdala a  nechala som ju tam. Možno to bola tá  istá veverička, ktorá kedysi žila na topole, ktorý je hneď pod naším balkónom. Nečudujem sa, že sa od nás odsťahovala. Vedľajší strom, kde zostala sedieť, bol orech s práve dozrievajúcimi plodmi.

Bola som na hubách

Pred pár dňami som sa na facebooku posťažovala, že nemám s kým ísť na  huby. Zľutovala sa nado mnou šéfka môjho syna a na dnešné popoludnie sme si naplánovali vychádzku do lesov na Záhorí. Aj napriek tomu, že sme z Bratislavy vyrazili dosť neskoro a že to bola nedeľa, kedy sú už lesy za Malackami prejdené stovkami hubárov, predsa sme nešli domov s úplne prázdnymi košíkmi. Aj keď som tých húb až tak veľa nenašla, mala som z dnešného popoludnia radostný pocit. Bolo tam tak fajn, že sa mi o pol siedmej ešte ani domov nechcelo.

Trnava jarmok chystá

Ešte 15 minút predtým, ako som sedela v aute, ktoré smerovalo do neďalekého mesta zvaného  Slovenský Rím som netušila, že tam pôjdem. No príležitosti na fotenie iného mesta som sa veľmi potešila.

Do Trnavy sme prišli asi o pol jedenástej. Boli sme prekvapení veľkým stavebným ruchom na jeho centrálnom Trojičnom námestí. Už tam stála tribúna, veľa radov drevených lavíc a bolo zjavné, že mesto sa chystá, alebo je po nejakom kultúrnom predstavení. Na inom konci námestia boli v stave prípravy, alebo v stave likvidácie nejaké drevené konštrukcie. Tomuto som sa veľmi nepotešila, lebo mi to trošku pokazilo výzor ináč veľmi pekného námestia. Až keď som nad tribúnou uvidela nápis  Tradičný trnavský jarmok , došlo mi, prečo je v centre Trnavy taký ruch. Tak sme sa aj my vybrali na prechádzku jarmočným mestom. Môžete sa  pridať.

Ako môže skončiť jedna škola

Keď sme sa pred mnohými rokmi nasťahovali do Petržalky, bol tu problém nielen s detskými jaslami a škôlkami, ale aj školami. Skoro do každého bytu sa sťahovala mladá rodina s jedným až dvomi deťmi. Takže okrem bytov  sa tu postavilo aj množstvo školských zariadení. O tom, že  moje deti museli chodiť do jasličiek či škôlky do tých najvzdialenejších končín mesta, sa teraz nechcem rozpisovať. No spomeniem len toľko, že sme denne cestovali najprv do Karlovej Vsi a potom na Ostredky.

Keď starší syn dorástol do veku prváčika, nedostali sme pre neho školu, na ktorú vidíme z okien nášho bytu, ktorá je vzdialená od nás maximálne 100 metrov, ale z nejakej  úradníckej stoličky bol pridelený na školu, vzdialenú asi kilometer od nášho domu. Až od druhého ročníka sa nám ho podarilo preložiť do školy, ktorú máme v blízkosti nášho domu.  Dnes je problém úplne opačný, detí tu je málo, takže školské zariadenia nemajú dosť detí, preto sa rušia a budovy dostávajú nový účel. Alebo len chátrajú. Na toto všetko som si spomenula dnes, keď som v rámci prechádzky išla aj okolo školy, v ktorej sedával môj starší syn ako prváčik. Bola som dosť šokovaná, ako môže skončiť jedna škola. Aj takto:

Pod takýmto zámkom je zamknutý areál školy.

Víkendová Bratislava

Uplynulý víkend ponúklo naše mesto viac akcií, ja som si z nich vybrala tú, ktorá nám už niekoľko rokov  predstavuje bohatstvo tradičných remesiel a folklórnych zvykov na Slovensku. Na Hviezdoslavovom námestí sa na dva dni rozložili stánky, v ktorých sa predstavovali remeselníci z rôznych regiónov Slovenska. Keďže som prišla do mesta autobusom, ktorý má konečnú pod Novým mostom, moju pozornosť hneď z príchodu upútal dlhý rad ľudí pred jedným stánkom na Rybnom námestí. Zistila som, že tam varia a samozrejme predávajú  pukanské párance.

Ja som o takomto jedle ešte nikdy ani nepočula, no predpokladám, že tí, čo boli schopní vystáť ten dlhý rad vedeli, prečo tam stoja. Možno niekedy inokedy sa postavím do radu aj ja. A keď nie, tak recept na ne som si už na internete našla.

1. september

Ráno som sa zobudila  o 8,05. Ani sa nečudujem, že tak neskoro. O tretej v noci som ešte nespala. Neviem, či  tomu bola na príčine včerajšia silná káva u Žofky, alebo moja začínajúca choroba. V hrdle škriabe, štípe, ťažko sa pregĺga, v hlave duní a začínam si uvedomovať každý sval. No teda, nič moc.  Veď sú to len dva mesiace, čo som sa ako tak pozviechala zo skoro tri týždne trvajúcej choroby v júni. Už včera som kloktala slanú vodu, aj dnes ráno, no asi bude musieť nastúpiť nejaká účinnejšia medicína.

Vonku už neprší, ale fučí hnusný vietor.  Na jednej strane je možno aj dobre, že príznaky choroby sa prejavili už včera popoludní, dnes  by som bola išla týrať telo na bicykli. Neviem si predstaviť, že by sa príznaky choroby prejavili  až dnes počas dňa a ja by som musela v takom stave bicyklovať. Ak som teda mala ochorieť, som rada, že sa to stalo už včera.