Na návšteve

Tento týždeň som po dlhom čase znovu zavítala do môjho rodného kraja. Nie úplne do rodnej viesky, ale aspoň do mesta, v ktorom som prežila veľa času, pretože som tam chodila do základnej umeleckej školy.  V pôrodnici okresného mesta  som sa nenarodila. Moje rodisko je vzdialené 8 km od okresného mesta Topoľčany. Tam som sa pri mojej poslednej ceste do týchto končín nedostala.

Keďže som do mesta chodievala od svojich ôsmich rokov, v mojej pamäti sa mi zachovali spomienky na to, ako vyzeralo vtedy. Dnes už veľa  historických domov nestojí, nahradila ich nová výstavba. Ale na námestí sa zachovalo predsa len niečo aj z histórie. V mojej pamäti zostal napríklad hotel Koruna, ktorý bol dávno zbúraný, na rohu námestia zase detské holičstvo, kam som sa chodila strihať a kde dnes stojí obchodný dom, ďalej si spomínam na  predajňu zelovocu, kde sme si pred hodinou teórie chodili kupovať eskimá za päťdesiat halierov. Nepekné spomienky sa mi viažu na nemocnicu v meste, kde som dosť často ležala so zápalom stredného ucha a veľmi dôležitá spomienka mi zostala na inú nemocnicu, ktorá je  na kraji mesta, kde je aj pôrodnica, v ktorej sa narodil môj starší syn.

Posledná tohoročná cyklistika?

Pýtam sa v titulku, či bola naozaj posledná. Lebo už pri tej cyklovychádzke do  Kittsee pred dvomi týždňami som si myslela, že tento rok už bicykel odložím. No počasie posledných dní rozhodlo ináč. V piatok bolo tak krásne, že by bol hriech to nevyužiť na pobyt a pohyb v prírode.

Čo tak ísť na nedeľnú prechádzku do Kittsee?

My Bratislavčania to máme na skok, Petržalčania ešte bližšie. Kúsok od konca Kopčianskej ulice je hraničný priechod a hneď za ním nás na tabuli víta marhuľová obec Kittsee. Hoci teraz nie je čas oberania marhúľ, do Kittsee sa oplatí ísť aj tak. 

Moja posledná cyklovychádzka sa datuje na 8. októbra. Ešte nebolo tak chladno, slnko sa chvíľami ukazovalo spoza mrakov, tak sme sa s priateľkou vybrali na krátku vychádzku do Kittsee. Tí, ktorí ma čítajú, už určite vedia, že v Kittsee som bola viackrát, presnejšie povedané, viackrát som touto rakúskou obcou prechádzala. No tentokrát bola ona naším cieľom.

V peknom parku sa nachádza jeden z dvoch zámkov v obci. Hovoria mu nový zámok a iba tento je prístupný verejnosti. Starý, keďže je súkromným majetkom, je verejnosti neprístupný. Zámok Neue Schoss bol v 17. storočí prestavaný zo starého veľkostatku. Táto pôvodne renesančná budova bola počas panovania kniežaťa Esterházyho prebudovaná na barokovú. Po tom, čo ho obec získala do svojho majetku, dala ho znovu zrekonštruovať.

Záhradníctvo

Aj napriek tomu, že počas reklamných blokov v televízii vypínam senzory vnímania, v posledných dňoch som postrehla reklamu jedného bratislavského záhradníctva. Do tohto záhradníctva sa chystám zájsť už niekoľko rokov, no nikdy som svoje plány nezrealizovala.

Dnes nám prší a mne sa zdalo, že toto bude ten najvhodnejší čas na návštevu záhradníctva z reklamy. Poprosila som syna, aby ma tam zaviezol autom, veď čo, ak by som tam niečo kúpila. Blížia sa sviatky, kedy si spomíname na našich blízkych zosnulých, takže som si  plánovala kúpiť niečo pekné  otcovi na hrob.

Striptíz

Len pred pár dňami sa mi na facebooku dostala do profilu fotografia, na ktorej som bola označená. Fotografia bola urobená na oslave päťdesiatin, ktorá sa konala takmer pred mesiacom.

Oslávenkyňa dostala od prítomných darček, ktorý si nemohla ponechať navždy, hoci na moment si ho mohla aj podržať :-)  Bol to pánsky striptíz. Takéto darčeky zvyknú byť asi na iných oslavách vrcholom večera, no tu prišiel predviesť striptér svoje umenie skôr, bolo len niečo po ôsmej hodine. Tí, čo organizovali tento darček, si spomenuli neskoro, dotyčný mladý muž mal v ten večer ešte jedno predstavenie.  Možno aj tá skorá hodina  zapríčinila u mnohých rozpaky, ktoré im je vidno na tvárach z uvedenej fotografie. Už pri prvom zhliadnutí tejto fotky som sa na nej dobre bavila.

Tak poďme teda k fotke pekne po poriadku.

Dva jesenné dni

Zase prišiel čas, kedy musím absolvovať moje pravidelné lekárske prehliadky. Včera som bola na jednej, dnes na ďalšej. Pri poslednom vyšetrení CT som vyhlásila, že nikdy viac. Bohužiaľ, moje predsavzatie nedodržím. Zase som dostala termín na toto mnou nenávidené vyšetrenie. Už po koľký raz? Čo som komu urobila? 

Ulica v meste, ktorou som za posledných 5 rokov musela prejsť nespočetne veľakrát.

Jesenná turistická vychádzka

Včera som po dlhej dobe zase zamenila pohyb na dvoch kolesách za pohyb na mojich vlastných dvoch nohách. V sobotu sme si na nedeľu naplánovali rodinný výlet do neďalekých malokarpatských kopcov, konkrétne na vrch Vysoká.

Ráno, hneď ako som vstala, dala som piecť mäso, aby sme mali čo jesť, keď sa vrátime domov. Pred odchodom tu bol taký frmol, že som si  na mäso spomenula až v aute, kedy sme už boli kompletní a vysvetľovali sme synovej priateľke, že ideme smer Kuchyňa. Ja som zavtipkovala, aby sa nebála, že to nebude naša kuchyňa, kde ju postavím k sporáku, aby navarila obed. Ups, kuchyňa! Vtedy mi zaplo, že som nevypla sporák. Takže naša cesta viedla najskôr do našej kuchyne s k a až potom do tej s K. Nešťastie, prípadný požiar domu tým bol zažehnaný. Nechcem si ani len predstaviť, čo by sa stalo, keby som si na to nebola spomenula.

Nový román mojej sestry - Sviňa život

Začiatkom novembra 2007 som písala na mojom blogu ZRKADLENIE o tom, že má vyjsť prvá kniha mojej sestry Jany Chmelovej. Za necelé tri roky jej vyšli tri knihy, o prvých dvoch som písala TU a TU.

Pred niekoľkými dňami prišla na trh tretia kniha s názvom SVIŇA ŽIVOT. Už som o tom písala na stránke  mojich 365 dní. Tentokrát som si dovolila prebrať text reklamy, ktorú vydavateľstvo Motýľ uverejňuje na najznámejšom slovenskom internetovom kníhkupectve, na stránkach www.martinus.sk.

Nový slovenský román:

 

Sviňa život

Dni zelá v Stupave

                                                                                                                                                                                  Akcia, ktorá sa koná každoročne v jeseni, kedy sa zberá úroda kapusty z polí a záhrad. Doteraz  som na nej nikdy nebola, ale tento rok mi vŕtala v hlave od januára, kedy som bola na veľtrhu cestovného ruchu, kde malo aj mesto Stupava  svoj propagačný stánok.

Včera bol posledný deň tejto tohoročnej akcie a keďže v rámci kultúrneho programu malo byť o 17. hodine vystúpenie mnou obľúbeného hudobného zoskupenia - Cigánskych diablov , bol to ďalší dôvod, aby som si na popoludnie naplánovala návštevu Stupavy.

Do Stupavy som išla aj s priateľkou, s ktorou sme sa stretli na autobusovej zastávke v Lamači. Tam sme spolu počkali na autobus do Stupavy, ktorý prišiel poriadne plný. No tú krátku cestu sme v autobuse postáli.

Za rímskymi pamiatkami v Niederösterreich

Trasa 718224 - powered by Bikemap 

Včera bol možno posledný deň tohto roka, kedy som sa vydala na dlhšiu cyklistickú púť. Počasie je zo dňa na deň chladnejšie, takže túto moju obľúbenú činnosť budem musieť odložiť až do jari budúceho roku. No možno nás ešte príroda prekvapí aj peknými dňami a môj včerajší výlet do  Dolného Rakúska nebol v tomto roku posledný.