Kým som si to nenašla na internete, tak
som naozaj ani len netušila, na čo by mohla slúžiť tá pekná stavba,
ktorá sa nachádza na jednom z okrajov rusovského parku juhovýchodne od
kaštieľa.. Vďaka google už teraz viem, že je to vodárenská veža, tzv.
minaret.
Táto stavba bola vybudovaná na
hranici parku s rozlohou 13,2 ha po roku 1906, kedy prešiel kaštieľ do
vlastníctva nových majiteľov a to grófovi Elemírovi Lónyaimu a jeho
manželke, korunnej princeznej Štefánii. Títo začali s veľkou
modernizáciou kaštieľa, pri ktorej zaviedli okrem iného aj ústredné
kúrenie a sociálne zariadenia. Tým sa zvýšila spotreba vody a na jej
zabezpečenie sa vybudovala spomínaná vodárenská veža. Architektonicky
bola riešená podobne ako kaštieľ, čiže s prvkami neogotického slohu. Pri
tejto príležitosti je zaujímavé spomenúť, že súčasťou bola aj žumpa,
ktorá sa nachádzala tesne pri Rusovskom ramene. Tam odtekali všetky
odpadové vody z kaštieľa. Nevypúšťali ich do blízkeho ramena, ale žumpu
pravidelne vyvážali.
Vodárenská veža mala byť tým prekvapením, o ktorom som písala v predošlom článku. Ďalšou stavbou, ktorá patrila ku kaštieľu, bol kostol sv. Víta. O ňom som už raz písala TU. Je to najstaršia sakrálna stavebná pamiatka na území Rusoviec. Je umiestnený v južnej časti parku a ako som už písala minule, dlho som o tejto stavbe nevedela. Možno to bolo aj tým, že kým nebol kostol zrekonštruovaný, bol nenápadný a teraz sa skvie bielou farbou, ktorá vyniká za stromami, ktoré ju oddeľujú od hlavnej cesty. Čiernou škvrnou v jeho dejinách boli 50-te roky minulého storočia, kedy bol mobiliár kostola vysťahovaný a do priestorov bol nasťahovaný sklad kníh. Zariadenie kostola sa väčšinou nenávratne stratilo. Len niektoré artefakty sa podarilo znovu nájsť, medzi nimi aj oltárny triptych s výjavom umučenia sv. Víta. Vo vnútri kostola som ešte nebola, pretože je vždy zamknutý.
Rusovce - kaštieľ a park
