Naozaj sa nedá stíhať všetko, čo by som chcela. Pre mňa majú moje dni málo hodín. Tak to bolo aj tento víkend.
Televízna reklama už niekoľko dní vyzývala divákov, aby sa prišli pozrieť na jazdecké preteky Grand prix Bratislava, ktoré sa každoročne konajú u našich susedov. Na jazdeckom parkúre v Ovsišti, kam to mám len na dohodenie kameňom, sa konal počas posledných štyroch dní tento rok už 45.ročník medzinárodných pretekov v parkúrovom jazdení. O tých minuloročných som písala v článku zo 6. augusta 2010.
Popri jazdeckom areáli Jazdeckého klubu Slávia STU Bratislava chodievam veľmi často. Preto som už dlho dopredu vedela, kedy sa budú preteky konať. Či tam pôjdem alebo nie, záležalo hlavne od počasia. Prvý raz som sa tam bola pozrieť vo štvrtok popoludní, teda v prvý deň pretekov. Trošku som zostala sklamaná. Pobudla som tam asi hodinu a pol a za ten čas dokončilo svoju súťaž len málo jazdcov so svojimi koňmi. Mnohí z nich pretek nedokončili buď pre množstvo zlých bodov, alebo aj preto, že im kone odmietli pokračovať v súťaži. Pri jednej jazdkyni som dokonca počula hlásiť moderátora pretekov, že súťažiaca pretek vzdala kvôli tomu, aby svojho koňa šetrila pred iným pretekom. Neviem, či tí, ktorí tam prišli na celé popoludnie, boli s takou súťažou spokojní. Ďalším mojím problémom bolo to, že za celú dobu, čo som tam bola, som vlastne nezistila, v akom poradí preskakujú kone jednotlivé prekážky. Mala som pocit, že tú dráhu si ide každý jazdec po svojom. No asi by som mala chodiť na takéto akcie častejšie, aby som tomuto športu viac rozumela.
Ďalšia vec, ktorá ma dosť hnevala, bolo to, že pri každej prekážke boli postavené reklamné panely tak, že na skákajúce kone nebolo poriadne vidieť. Hlavne objektívu môjho fotoaparátu sa to veľmi nepozdávalo. Obiehala som okolo parkúru ako kométa, aby som si vybrala aspoň niekoľko takých prekážok, na ktoré bolo dobre vidieť, no keď som sa k takým prekážkam postavila, ako naschvál cez ne jazdci neskákali.
Počas vlaňajšieho Grand prix Bratislava som navštívila areál viackrát. Tento rok mi to nevyšlo. Na sobotu som si po dlhom čase naplánovala dlhšiu cyklotúru, v nedeľu som zase chcela využiť slnečné počasie pri vode. Mrzí ma, že som nevidela práve sobotňajšie preteky, v ktorých jazdil jazdec Radovan Šillo, ktorý zo Slovákov ako jediný mal bojovať o postup na Svetové jazdecké preteky, ktoré sú pre tento šport takou ich vlastnou olympiádou. Na neho som bola zvedavá už aj preto, že ho poznám osobne.
Vy, ktorí ste sa nikdy týchto pretekov nezúčastnili, doporučujem vám, aby ste tak urobili o rok. Je to pekný šport a dokonca vás to nebude ani nič stáť. Vstup na ne zvykne byť bezplatný.
K tomuto športu neodmysliteľne patria drahé kamióny na prepravu koní a jazdcov a tak vlastne začínajú každoročne tieto preteky. Príchodom množstva kamiónov, ktoré zaparkujú za ekonomickou univerzitou.
Stožiare s vlajkami štátov, ktoré sa zúčastnili pretekov Grand prix 2011
Počasie vyšlo a diváci mohli stráviť čas v príjemnom prostredí
Pred pretekom
Letia s vetrom opreteky
Po preteku
Je to za nimi
Konské hrivy boli vyčesané do rôznych elegantných účesov
Ani kvetinová výzdoba nechýbala
Ďalšie fotografie z ovsišťského parkúru sú vo fotogalérii.


Určitě to musela být skvělá podívaná, ale nic pro mne. Koně a já nějak nejdou dohromady. :-(
OdpovedaťOdstrániť@Kelyš: Kôň je krásne zviera, aj keď mi niekedy pozostatky po ňom prekážajú. Tu v okolí máme viac dostihových stajní, nie je vôbec zriedkavosťou stretnúť koňa aj na cyklistickom chodníku. No a tie jeho "pomaranče" jednak smrdia, jednak môžu byť príčinou pádu. Treba mať oči poriadne otvorené :-) O tom, ako som nemohla istý čas chodiť na žiadne konské súťaže, som písala v článku pred rokom. Neviem, či si na ten link klikol.
OdpovedaťOdstrániť