piatok, 6. augusta 2010

Grand prix Bratislava

Je to už veľmi dávno, keď som ešte nebývala tu, kde bývam, keď som bola oveľa mladšia, zažila som raz na dostihoch v rámci výstavy Agrokomplex v Nitre, utratenie koňa priamo pred očami divákov. Vtedy som si povedala, že takýto zážitok nikdy viac nechcem zažiť. No blízkosť veľkej dostihovej dráhy ma predsa len po nejakých rokoch znovu zlákala a občas som sa išla na dostihy pozrieť. Po rokoch sa zopakovalo presne to isté, čo kedysi v Nitre. Je to hrozný pocit, keď vidíte prísť zverolekára k zranenému zvieraťu a ten mu podá poslednú injekciu v jeho živote.

Ani neviem, prečo som si práve teraz spomenula na tieto dva  nepríjemné zážitky v súvislosti s konskými dostihmi. Na tej súťaži, o ktorej idem písať dnes, sa počas mojej prítomnosti tam nestalo nič podobné a dúfam, že sa do konca pretekov ani nič také nestane.


Okrem veľkého závodiska máme tu v Ovsišti neďaleko nás ďalší areál s koňmi, ktorý je zameraný na parkúr. Na parkúrovej súťaži som bola v minulosti iba raz,  veľmi dávno. Keďže sa tam práve v týchto dňoch  konajú veľké  medzinárodné preteky za účasti viacerých krajín sveta a  včera bolo na návštevu takéhoto podujatia výborné počasie, nedalo sa tam neísť.

Zažila som tam aj jedno prekvapenie. Netušila som, že tam uvidím môjho bývalého obchodného partnera ako jazdca (Radovan Šillo).