Keď sme sa pred mnohými rokmi nasťahovali do Petržalky, bol tu problém nielen s detskými jaslami a škôlkami, ale aj školami. Skoro do každého bytu sa sťahovala mladá rodina s jedným až dvomi deťmi. Takže okrem bytov sa tu postavilo aj množstvo školských zariadení. O tom, že moje deti museli chodiť do jasličiek či škôlky do tých najvzdialenejších končín mesta, sa teraz nechcem rozpisovať. No spomeniem len toľko, že sme denne cestovali najprv do Karlovej Vsi a potom na Ostredky.
Keď starší syn dorástol do veku prváčika, nedostali sme pre neho školu, na ktorú vidíme z okien nášho bytu, ktorá je vzdialená od nás maximálne 100 metrov, ale z nejakej úradníckej stoličky bol pridelený na školu, vzdialenú asi kilometer od nášho domu. Až od druhého ročníka sa nám ho podarilo preložiť do školy, ktorú máme v blízkosti nášho domu. Dnes je problém úplne opačný, detí tu je málo, takže školské zariadenia nemajú dosť detí, preto sa rušia a budovy dostávajú nový účel. Alebo len chátrajú. Na toto všetko som si spomenula dnes, keď som v rámci prechádzky išla aj okolo školy, v ktorej sedával môj starší syn ako prváčik. Bola som dosť šokovaná, ako môže skončiť jedna škola. Aj takto:
 |
Pod takýmto zámkom je zamknutý areál školy.
|
 |
| Na moje prekvapenie budova nie je prázdna, je v nej funkčná vrátnica, cez ktorú sa vchádza do zubnej ambulancie. |
 |
Len si treba dávať pozor na schátrané schody. Oznam o tom visí aj na dverách,
ale ten je tam podľa mňa už neskoro. Ten, kto ho číta, má už schody za sebou. |
 |
| Neviem, prečo boli potrebné ďalšie nátery na pôvodných obkladoch. |
 |
V okne s rozbitým sklom je oznam k voľbám. Ku ktorým? To netuším.
|
 |
Rozbitých okien je viac...
|
 |
| Aby ste vedeli, kde taká škola je. |
 |
| Kuk do školskej záhrady. Strašný pohľad. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára