Danka a Janka

Tak a som zase tu. Nielen doma, ale aj na mojom starom notebooku. No starom ako starom. Na notebooku, s ktorým zdieľam veľa času už  dva roky aj štyri mesiace. Za ten čas mi stačil urobiť veľa služby, ale stihol ma aj sklamať, keď sa mi tri mesiace po vypršaní záručnej doby pokazil. O tom som vás informovala, no ešte neviete, čo všetko som musela absolvovať, kým som si ho znovu mohla zapnúť a použiť. Určite vás s tým príbehom čo najskôr oboznámim. Chcem poďakovať za vaše návštevy a komentáre a v nich za slová podpory.

Dnes som pricestovala z návštevy u mamy, pričom som sa na dva dni zastavila aj u sestry. Za ten čas, čo som bola nútená používať synov notebook, som si od tejto mojej klávesnice odvykla. Je to tým, že na synovom bola akosi ináč posunutá a tiež mi dosť dlho trvalo, kým som na nej začala písať bez chýb. Teraz som sa dostala do opačnej situácie, musím si zase zvykať na moju klávesnicu. Tak preto dnes píšem len tak cvične.  A k týmto pár riadkom pridám aj zopár fotografií.

Fotky sú urobené na železničnej stanici v meste, kde býva moja mama. Na môj príchod tam čakala sestra so svojím partnerom. Po vystúpení z vlaku ma poprosili, aby sme ešte chvíľočku počkali, kým neodíde rýchlik, ktorým som pricestovala. Vraj sa mám dobre poobzerať a sú zvedaví, či si niečo všimnem. Najprv som nechápala, čo mám vidieť, pretože v stanici stál na poslednej koľaji ešte jeden vlak a na ňom som nevidela nič. Ale netrvalo dlho, keď mi do očí udrelo, že na jednom z dvoch vozňov je napísané "Janka". Áno, to bola tá vec, ktorú som si mala všimnúť. Lenže to nebolo všetko. Na nápis na druhom vozni ma museli upozorniť a až potom som si prečítala, že ten nesie meno "Danka".

P. S.

Moja sestra sa volá Jana. A ako sa volám ja, to už tiež viete :-)