Stalo sa však, že malý princ po dlhej chôdzi po piesku, po skalách a po snehu, našiel konečne cestu. A všetky cesty vedú k ľuďom.
"Dobrý deň", povedal.
Bola to záhrada plná rozkvitnutých ruží.
"Dobrý deň", odpovedali ruže.
"Ach!" vzdychol malý princ...
A cítil sa veľmi nešťastný. Jeho kvetina mu vravela, že je jediná svojho druhu vo vesmíre. A tu ich bolo päťtisíc, všetky rovnaké, v jedinej záhrade!
Veľmi by ju to urazilo, povedal si, keby to videla...Strašne by kašľala a predstierala by, že umiera, len aby nebola smiešna. A ja by som bol nútený tváriť sa, že ju ošetrujem, lebo inak by si naozaj spôsobila smrť, len aby aj mňa ponížila.
Potom si ešte povedal: Myslel som si, že som bohatý, že mám jedinečnú kvetinu, a mám len obyčajnú ružu. Ona a moje tri sopky, čo mi siahajú po kolená, a z ktorých jedna je možno navždy vyhasnutá, nerobia veru zo mňa veľmi významného princa...
A ľahol si do trávy a plakal.
*****
"Ľudia u vás pestujú päťtisíc ruží v jedinej záhrade...a nenachádzajú v nej to, čo hľadajú..." povedal malý princ.
"Nenachádzajú to", odpovedal som.
"A predsa to, čo hľadajú, by sa mohlo nájsť v jedinej ruži alebo v troške vody..."
"Pravdaže", odpovedal som.
A malý princ dodal:
"Ale oči sú slepé. Treba hľadať srdcom."
*****
"Tu je moje tajomstvo.
Je veľmi jednoduché:
dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je zrakom neviditeľné."
*****
Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ
Danka, krásny text podporený krásnymi fotkami.
OdpovedaťOdstrániťMám 3 kríky ruží, dva ružové a jeden žltý (moje obľúbené). Dnes ráno som dostala od šéfa presne taký ružový púčik ako je na piatom obrázku:-))Daniela
@Daniela: Ty máš ale super šéfa! Nepamätám si, žeby som bola niekedy dostala od šéfa ružu. A to som mala šéfov viacerých.
OdpovedaťOdstrániťDanka, ja som robila 32r. v jednej firme a mala som viacerých šéfov a jednu šéfku. Najhorší bol ten posledný, ktorý rozložil firmu a veľa ľuďom (vrátane mňa)skomplikoval život. Tento môj posledný šéf mi vynahradzuje všetko to zlé čo som zažila za posledné roky v predchádzajúcom zamestnaní. Daniela
OdpovedaťOdstrániť@Daniela: Tak to máš šťastie :-)
OdpovedaťOdstrániťMám, a som si toho vedomá. A po 7 mesiacoch hľadania si práce, bol jediný, ktorému nevadil môj vysoký rok výroby a ponúkol mi prácu:-)) Daniela
OdpovedaťOdstrániť@Daniela: Tak by si sa ho mohla spýtať, či by tam neprijal ešte jednu, ktorá je už po záruke :-)))) Teeda, ja si to o sebe nemyslím, ale svet okolo áno. Záručná doba dnes vyprší ľuďom vo veku niečo málo cez štyridsať. Alebo aj skôr?
OdpovedaťOdstrániťŠéfa závidím aj ja... A to ešte ako milujem žlté ruže...! Tak mi napadá, že si idem jednu vybrať na trh... keď už som šéfka sama sebe... :-))
OdpovedaťOdstrániťA k blogu... Dani, je ruží čas - ty pripomenula si hľadať dobro v nás... :-))
Katarína
@Katarína: Ja som na tom rovnako. Keď si nekúpim sama, tak nemám :-( No to sme ale dopadli...
OdpovedaťOdstrániťHezky jsi to napsala a ty krasne ruze, cim vic tim lip ,mam je hrozne rada porad koukam do katalogu kterou si zase objednam uz jich mam asi sedmdesat a zase se tesim az pokvetou .Tak je sem muzes davat porad.
OdpovedaťOdstrániť@Ella: Sedemdesiat ruží mala? To je ako v tej slovenskej pesničke, kde sedemdesiat sukien mala :-) Dúfam, že nás niekedy potešíš celkovým pohľadom na tvoje rozárium. Ako som už písala, pôvodne som chcela ísť fotiť ruže do viedenskej Volksgarten, ale nevyšlo mi to. No chystám sa na ruže inde, zatiaľ neprezradím. Ak sa to zrealizuje, určite sa o tom dozviete.
OdpovedaťOdstrániťNevím, proč je ti trapné ukázat mi tvoje růže, Danielo. Jsou překrásné, mně se ty tvoje líbí mnohem víc, než moje, zvlášť ty s kapkami deště. Máš je nádherně nafocené.
OdpovedaťOdstrániťFotky u mě rozkliknout nejdou, ani nevím, jak se to dělá. :-(
Ještě jsem zapomněla ... použitý úryvek je krásný a je v něm skrytá pravda.
Odstrániť