nedeľa, 24. júna 2012

Dobojované

Na tomto blogu je toto posledný príspevok. Symbolicky som použila fotografie zo včerajšej bitky o Bratislavu. Práve som prechádzala cez Sad Janka Kráľa, keď tam bolo počuť streľbu z diel, erdžanie koní a vojenské pokriky. Konala sa tam práve repríza skutočnej bitky z roku 1809, ktorú predvádzali vojaci v dobových uniformách rakúskeho a francúzskeho cisárstva. Významná historická udalosť obliehanie Bratislavy napoleonskými vojskami sa koná každoročne a vždy pritiahne stovky divákov. Skoro som ohluchla od toľkých výbuchov. Park bol zahalený do dymu z diel a iných zbraní.  Na pripomenutie môj starší článok z minulého roku a k nemu pripojená fotogaléria.

V čase, keď som sa cez park ponáhľala na inú akciu, ktorá sa konala na nábreží Dunaja, už bola bitka v plnom prúde a dobré miesta na fotografovanie boli vychytané. Takže  som cvakla len zopár záberov, aj tak sa mi v každom do objektívu zakaždým dostali nejakí konkurenční fotografi :-)








O udalosti, konkrétne sa jednalo o 6. ročník fotoparku, vám napíšem na mojom blogu 

ZRKADLENIE,


kam vás týmto pozývam na ďalšie návštevy u mňa. Kým sa nenarodí môj nový blog, budem písať tam. Aj naďalej budem prispievať fotografiami z Bratislavy na blogu

 Na krásnom modrom Dunaji


Samozrejme, že môj blog 

Potulky svetom 


je tu pre vás aj naďalej. 


Chcela by som vám týmto poďakovať za vašu priazeň, za všetky návštevy a komentáre, ktoré ste na tomto blogu zanechali. Ešte raz veľká VĎAKA!

DOVIDENIA!




sobota, 23. júna 2012

Zatočila som s O sudom

Zatoč s o sudom - aj takýto vtipný názov má jedno z výtvarných diel, ktoré sa momentálne prezentuje na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí. Tridsať slovenských aj českých umelcov sa spolu s istou novootvorenou reštauráciou rozhodlo, že vytvoria práve na barikových sudoch od vína umelecké diela. Tieto budú ešte ďalšie štyri dni vystavené priamo na spomínanom  námestí a potom sa presťahujú do Galérie SPP, kde sa neskôr uskutoční ich dražba, výťažok z ktorej by mal ísť na konto handikapovaných umelcov.

Ďalším vtipným a pre tohto sochára príznačným dielkom je napríklad sud s hriešnymi myšlienkami Ondreja Zimku ml., Bakchantka Renáty Sládekovej, či priam vyšperkovaný sud Rasťa Trizmu. Spadnutý snehuliak do suda s pivom od Martiny Matúšovej Zimanovej pôsobí na prvý pohľad ako veľkonočná kraslica a do očí vám udrie tiež van Goghom inšpirovaný sud Igiho Brezu. Nebudem tu vymenovávať všetky sudy, pozrite si priloženú galériu. 














piatok, 22. júna 2012

Blížim sa k záveru

Bolo to niekedy v júni 2007, keď som si zaregistrovala tento blog. Keďže som si s bloggerom nevedela rady, založila som si potom svoju stránku Zrkadlenie na windows live.  Môj prvý príspevok na tomto blogu je datovaný až dňom 3. januára 2009, no ani toto nebol naozajstný rozbeh tohto blogu, pretože v roku 2009 som pridala dokopy len TRI príspevky. V roku 2010 sme boli na windows live upozornení, že blogovanie u nich končí a že sa budeme sťahovať. Takže až vtedy som sa znovu vrátila na blogspot a nejaký čas som pridávala príspevky súbežne na oboch blogoch.  Mimi sa tak naozaj rozbehla až v apríli 2010, kedy prvý raz pridala za mesiac až 15 príspevkov. Od toho času to bolo niekedy menej, inokedy viac, ale moje štatistiky hovoria, že k dnešnému dňu sa počet príspevkov blíži k päťstovke. Keďže je tento blog venovaný hlavne fotografii, jeho obsah je už natoľko veľký, že zapĺňa svojimi fotkami štyri fotoalbumy Picasa.  

Na začiatku som sa tu nazvala Mimi Tulipánová, pretože to bolo krátko po tom, čo som prečítala román Susanny Kubelkovej Druhá jar Mimi Tulipánovej, ktorého obsah sa mi páčil. Keďže odvtedy ubehol nejaký čas, začala som uvažovať o tom, že Mimi začína byť pre mňa neaktuálna. Pôvodne som ukončenie tohto blogu uvažovala ku dňu mojich najbližších narodenín, no urobím tak o niečo skôr. Rozhodla som sa, že tento blog ukončím päťstým príspevkom.

Čo hovoria štatistiky tejto stránky? Tu je graf návštevnosti, ktorého vrchol tvorí máj 2012, kedy bola stránka zobrazená 8 369 krát. 




História všetkých zobrazení stránok k tomuto momentu je: 89 784

Najviac čítaným článkom bol príspevok Jar z 12.4.2010, ktorý bol prečítaný 737 krát

Odkazujúce lokality - najčastejšia stránka, z ktorej ste chodili na tento blog, bola google, z ktorej bolo na Mimi a jej svet  až 23 968 kliknutí. Druhou v poradí je blog Ostrovanka bloguje, z ktorého ste ku mne prišli až 14 764 krát. U týchto kliknutí musím znovu poznamenať (už som to v niektorom článku tohto blogu spomínala), že z tých kliknutí neprišiel jedinký komentár nielen od majiteľky blogu, ale ani  od nikoho, kto ku mne odtiaľ prišiel, takže vôbec netuším, kto sú tí ľudia, čo mi chodili na blog a hlavne prečo sem chodili. To mi zostane navždy záhadou. Až na ďalších miestach sa umiestnili blogy, s majiteľkami ktorých som vo virtuálnom kontakte a sú to blogy:

- tadyatam  (dnes už na inom portáli)

- tichaposta

- babiblog

Najhľadanejším slovom bolo slovo jar, ktoré ste u mňa našli 431 krát. Za ním to bola jarná rovnodennosť a tretie miesto zaujalo slovné spojenie  bazový sirup. Až štvrtý v poradí bol názov môjho blogu Mimi a jej svet. 

No a na záver ešte prehľad návštevnosti podľa krajín:



Toto nie je posledný príspevok tohto blogu, k päťstovke mi ešte zostáva nejaké číslo. No som k nemu viac ako na dosah.







štvrtok, 21. júna 2012

Letný slnovrat 2012 práve začal: 1:09

Keď sa pozriete o kúsok vyššie, tak uvidíte čas 01:09 stredoeurópskeho letného času. Toto je práve moment, kedy nastalo leto roku 2012. Čaká nás najdlhší deň v roku a po ňom sa dni začnú zase skracovať a noci predlžovať. Na našej severnej pologuli prichádza najteplejšia časť roka, hoci už teraz máme niekoľko tropických dní za sebou.  Leto je spojené s  dovolenkami a tie zase s cestovaním, vodou, kúpaním.








streda, 20. júna 2012

Vivat Beňovský!

Keď som sa narodila, mal 17 rokov a už  bol čerstvý maturant na jedenásťročke.  V tom roku začal študovať VŠMU v Bratislave a po ukončení štúdia sa rozbehla jeho herecká kariéra. Hral vo viac ako stovke inscenácií a divadelných hier. Jeho najznámejšou rolou  bola postava Mórica Beňovského v  televíznom seriáli Vivat Beňovský  a zahral si aj množstvo filmových úloh. Mne osobne najviac utkvel v pamäti z krásneho televízneho filmu Pasca, ktorý bol natočený v roku 1981. 

Zdá sa mi, že úloha v tomto filme bola jednou z posledných, ktoré hral. O Jozefovi Adamovičovi sa v ostatných rokoch ako o hercovi  hovorilo veľmi málo. Viac pôsobil ako pedagóg a bulvár riešil skôr jeho súkromný život, než profesionálny. Preto ma aj informácia o tom, že práve Jozef Adamovič bude mať osadenú v poradí tretiu dosku  pred Mestským divadlom v Bratislave, dosť prekvapila. 

Na túto akciu som sa s fotoaparátom vybrala pre dva momenty. Prvý  má  korene  ešte v časoch  môjho detstva. Moja o 9 rokov staršia sesternica ma raz vzala na prázdniny k svojej babičke do Modry. My sme cestovali od Topoľčian. Práve cestou do Modry nastúpil  niekde na trati medzi Leopoldovom a Šenkvicami, kde sme vystupovali, aj mladý Jozef Adamovič.  Vo vtedy modernom bielo-modrom námorníckom tričku prešiel vozňom a posadil sa obďaleč. Vlak, ktorým sme cestovali, nemal  uzavreté kupé oddelenia, ale v otvorenom priestore vozňa boli drevené lavice  a medzi  nimi chodbička, ktorou sa prechádzalo. Bol to prvý herec, ktorého som v mojom živote takto naživo videla.

Druhú spomienku na herca mám z obdobia, kedy bol vážne chorý a v tom čase som ho stretla v centre Bratislavy. Bola som zhrozená, ako  vyzeral.  Bol veľmi vychudnutý, pretože sa  hladovkou pokúšal vyliečiť z rakoviny.  Neskôr si spomínam na to, ako začal podnikať s kozou farmou a inými agro aktivitami. Toto jeho podnikanie veľmi  úspešne nedopadlo. Naposledy sa bulvár zaoberal jeho nemanželskou dcérou. Na túto kauzu si  vôbec nespomínam. Pravdepodobne prešla okolo mňa tak, že som si ju buď vôbec nevšimla alebo som ju pustila jedným uchom dnu a druhým von. Dnes som si ju náhodou vygooglila. 

Takže spomienka na to moje prvé stretnutie s mladým hercom Adamovičom ma podnietila k tomu, aby som sa v dnešnej horúčave vybrala do mesta na akciu osadenia  v poradí  tretej pamätnej dosky  na chodníku slávy. 














Dodatočne sem ešte pridávam fotografiu, ktorú som objavila na internete. My fotografi :-)



pondelok, 18. júna 2012

Ostrovné lúčky

Tak sa volá miesto, kam som sa zvykla po minulé roky bicyklovať aj kúpať. Ostrovné lúčky boli pred rokmi vyhlásené za prírodnú rezerváciu  s cieľom ochrániť spoločenstvá suchomilných travinno-bylinných a krovitých porastov a iných typických lúžnych porastov.

Včera som zostala prekvapená, keď som na ceste vedúcej medzi dvomi jazerami našla veľké betónové zábrany, na ktorých bol nápis zákazu vstupu.  Preto som sa teraz snažila googliť a zistila som, že na kúpanie je vyhradená len časť veľkého jazera od hlavnej cesty. No napriek zákazu som prešla kúsok ďalej a videla som, že žiaden zákaz tam nikto nedodržiava, pretože na vzdialenom brehu som videla množstvo opaľujúcich sa a kúpajúcich sa. Nemyslím si, že niekto, kto príde na jazero peši, prípadne na bicykli, tam môže narobiť škody. Len keby sa tam tí ľudia správali tak, aby po nich nezostávalo pri jazerách smetisko. Prečo si niekto nedokáže odniesť prázdnu plastovú fľašu domov? Keď ju zvládne doniesť plnú, aký problém mu robí odniesť ju prázdnu? Voči takýmto ľuďom som mala vždy výhrady. Veľakrát sme tam našli neporiadok po nočnom záťahu rybárov, ktorí tam neraz prišli autami až k vode, ktorí tam zakladali ohniská a tie si po sebe neupratali. Množstvo prázdnych fliaš od alkoholu svedčilo o tom, že sa tam len ryby nechytali. Už som na stránkach tohto blogu písala viackrát, čo všetko zostáva po takýchto "rybároch" nielen pri čunovských jazerách, ale pri všetkých dunajských ramenách, ktoré sú v okolí. Z času na čas sa našli odvážlivci, ktorí prišli k jazerám kempovať. Ale takých vždy niekto nahlásil polícii a boli od jazier poslaní preč.Vlani som bola raz svedkom dokonca aj toho, že si tam niekto priniesol gumený čln s motorom. Tak to už je trúfalosť!

Jedným problémom sú samotné jazerá, ako problém vidím aj lesík smerom od Rusoviec, v ktorom bola túto zimu a jar dosť veľká ťažba dreva. Včera som bola zhrozená, čo tam po tejto ťažbe zostalo. Neporiadok, rozrytá lesná cesta. Netuším, komu ten lužný les patrí a kto je zodpovedný za to, ako to tam teraz vyzerá.









Centaurium erythraea

Leopoldia tenuiflora