štvrtok, 31. mája 2012

Lúčim sa s májom

Pred sebou máme posledný májový deň. Viem, opakujem sa, keď znovu napíšem, že mi čas letí neskutočne rýchlo. Zajtra začína prvý letný mesiac. 

V krásnom máji sa puky zjavili, vtáky spievali. Z hniezd, ktoré sa časom stratili v zelených korunách stromov, vyleteli  mláďatá. Vyrástlo a vykvitlo veľa kvetov.  Za sebou máme mesiac, ktorý nám priniesol viac slnka, tepla, ale aj trochu dažďa a chladu. Možno aj trochu lásky ako sa na máj patrí.  Celým mesiacom sa niesli vône agátov, orgovánov, bazy a posledné dni sú poznamenané vôňou zrelých jahôd. Niekedy by som si želala, aby sa hodiny zastavili, aby mal deň aspoň dvakrát toľko hodín, ako má. Ale nejde to. Škoda. 












Jahody dozreli aj TU


Uvidíme sa až v júni :-)




utorok, 29. mája 2012

Labutia oáza

Závratnou rýchlosťou sa blíži koniec mája, jar sa čochvíľa prehupne do leta a to už bude čas, kedy sa nebudem môcť producírovať po Veľkom Draždiaku s fotoaparátom. Aj dnes dopoludnia, keď som tade prechádzala z nemocnice na Antolskej,  ležali na brehoch jazera viacerí vyznávači slnka a vody. Nemala som z toho dobrý pocit, keď som fotila jazero, pretože si niektorí mohli myslieť, že  ich fotím v plavkách, prípadne aj bez nich.

Túto jar som zanedbala veľmi veľa vecí. Okrem bicyklovania a vlastne asi preto, že nechodím bicyklovať, som prepásla hniezda labutí, nevidela som, ako si z nich staré labute vyviedli svoje mladé. Nepodarilo sa mi vidieť ani jednú mladú labuť, videla som len zopár kačíc, ale videla som zase mláďatá lysiek, ktoré som predtým nikdy nevidela. Labute a ostatné vtáctvo z Veľkého Draždiaku postupne zamenili svoje miesto pobytu a zo sídliska sa presťahovali von do voľnej prírody, možno niektoré odleteli aj viac na sever. Ale tých niekoľko, ktoré naďalej obývajú naše petržalské jazero, je tam maximálne spokojných. Fotografie o tom povedia viac.

















Život operencov na Veľkom Draždiaku je zachytený napríklad aj tu:

Labutie jazero

Čiernobiely snem na Veľkom Draždiaku

Pre vašu predstavu, kde v Petržalke sa nachádza Veľký Draždiak:



Zväčšiť mapu

sobota, 26. mája 2012

Ruže po daždi

Tieto ruže mali byť najprv bez slov. Ale nedá mi a pár slov napíšem. Fotila som ich v stredu, kedy sa počas celého popoludnia preháňali búrky nad naším územím. Približne o šiestej večer bola posledná. Ja som si trošku dažďa želala aj na ďalší deň večer, či aspoň ten nasledujúci, no odvtedy už nespadla ani kvapka. A tak by som ich potrebovala. Potrebovala by som zaliať všetky tie kvety, ktoré som vo štvrtok ráno presádzala. Zatiaľ sa tak nestalo. Dúfam, že to vyjde aspoň dnes a že v podvečer  alebo v noci naprší. Ako vidíte, neželám si dážď cez deň, aby ma nepreklínali tí, čo chcú víkendovať za pekného počasia, no nočný dážď by prospel. Uvidíme, ako to dopadne. Obláčiky na oblohe vyzerajú celkom sľubne. Pekný víkend všetkým!





piatok, 25. mája 2012

Kiwi

Keď som rozmýšľala nad tým, čo napísať o tomto chutnom ovocí, vynorila sa mi v mysli spomienka na to, kedy som ho prvý raz videla a aj jedla. Bolo to ešte niekoľko rokov pred našou "nežnou".  Dcéra môjho šéfa v podniku zahraničného obchodu, kde som vtedy pracovala, dostala devizák a vycestovala do západného Nemecka. Okrem iných vecí, ktoré odtiaľ doniesla, boli aj plody kiwi. Šéf nám tieto hnedé, vajcu podobné  chlpaté plody priniesol ukázať a aj ochutnať do práce. Jeden kus som dostala naviac, aby som ho mohla ukázať aj doma, aby moja rodina neprišla skrátka. Doma sme si tento jeden kúsok veľmi chutného ovocia, ktorý mi pripomínal chuť egreša, rozdelili a zopár čiernych semiačok  sme z neho vybrali a skúšali sme ich na vlhkej vate zakoreniť. Tento mičurinský pokus nám nevyšiel a ani sme ho viackrát neopakovali, hoci po novembri 1989 sa toto ovocie začalo objavovať už aj na našom trhu.

O tom, že kiwi pochádza z Číny asi nemusím zdôrazňovať, že sa pestuje hlavne v oblastiach, kde je teplo, asi tiež nie. No tak, ako sme sa pokúsili doma zo semien vypestovať rastlinku, o to isté sa snažili aj iní, ktorým sa toto vydarilo. Postupne sa teda dostalo z Číny aj na Nový Zéland a neskôr aj do Európy. Niektorí jednotlivci ho začali pestovať aj na Slovensku. Jedným z nich je aj môj brat. Dôvod, prečo som išla tento týždeň k nemu, boli práve kvety kiwi, ktoré som doteraz nikdy nevidela a ktoré som si chcela odfotiť.









 
Toto sú plody kiwi, ktoré som fotila pri mojej poslednej dovolenke v Chorvátsku.


  
Spomínate si, kedy ste sa prvý raz stretli s týmto ovocím? Chutí vám?