streda, 29. februára 2012

Narodeniny raz za štyri roky

Rok 2012 je prechodným rokom a to znamená, že február má namiesto obvyklých 28  až 29 dní. Takže tí, ktorí sa v tento deň narodili, či narodia, budú si svoj narodeninový deň pripomínať len raz za štyri roky. Jednou zo známych osobností, ktorá sa narodila v tento deň, je aj Gioacchino Rossini.

Dnes je to práve 220 rokov, čo prišiel na svet tento známy taliansky operný skladateľ.  Spolu skomponoval asi 40  opier zväčša belcantového typu. Medzi najznámejšie patria William Tell a  Barbiér zo Sevilly.  Tú druhú som videla  dvakrát na doskách SND, ale asi to bolo ešte skôr, než som si založila svoj prvý blog.

Dnešné výročie je teda dôvodom, prečo si môžeme vypočuť zopár ukážok z jeho opier.

Barbier zo Sevilly overtura:


Toto je určite najznámejšia a najobľúbenejšia hudba G. Rossiniho - rada by som sem bola dala nejakú ukážku s Martinom  Malachovským, v podaní ktorého som videla túto operu. Keďže som žiadnu nahrávku z našej opernej scény nenašla, preto je tu táto ukážka:



Operu veľa ľudí neobľubuje. Ale ak si pozriete overtúru k Williamovi Tellovi v podaní káčera Donalda, určite sa vám zapáči.


Prajem vám príjemné počúvanie a tiež krásny posledný februárový deň!

utorok, 28. februára 2012

Domy v meste - Wernerov dom


Dom, o ktorom chcem dnes písať, som si všimla vďaka tomu, že je to jeden z mála (možno aj jediný) v našom meste, ktorý má do ulice, či námestia iba tri okná. Na takéto domy ma upozornili moji známi, keď som ich bola navštíviť v rakúskom Linci. Domy s tromi oknami sa tam vraj stavali preto, aby ich majitelia nemuseli za ne platiť dane. Stavali sa v období, kedy boli domy do šírky približne 6,28 m od platenia daní oslobodené. Všímam si dosť domy v našom meste, ale o žiadnom inom s tromi oknami zatiaľ neviem a nezistila som ani to, či to bol práve ten istý dôvod, prečo má aj tento dom na fasáde len tri okná na každom poschodí. Výnimku tvorí len najvyššie podlažie, kde bolo každé okno nahradené dvomi užšími.

Tento dom stojí na Hviezdoslavovom námestí a bol postavený v rokoch 1902 - 1903. Patril Jánovi Wernerovi, ktorý bol majiteľom továrne na výrobu klavírov a pianín. Projektantom domu bol Ferdinand Kittler. Prízemie a mezanín domu boli určené výstavným  a predajným priestorom firmy a horné poschodia slúžili na bývanie majiteľa domu a jeho podnájomníkov.



Dnes dom značne chátra. Priestory na prízemí vyzerajú momentálne tak, ako keby neboli vôbec využívané. Budova je síce v registri  nehnuteľných kultúrnych pamiatok, ale to je asi všetko, čo s ňou naša spoločnosť dokázala urobiť. Dočítala som sa, že potomkovia pôvodných majiteľov tento dom v rámci reštitúcií nedostali. 








Dom je viditeľný hlavne v období, kedy zhodia stromy, ktoré stoja pred ním, listy. V lete si ho všimnete ťažšie.

sobota, 25. februára 2012

Riport z prvej tohoročnej cyklistiky

Popadlo ma to tak zrazu, práve pár minút po tom, čo som vyliezla zo sprchy s mokrou hlavou. Von lákalo slnečné počasie, aj keď fúkal vietor, ja som si to v plnej miere neuvedomila. Uvedomila som si to až vo chvíli, keď som prešla pár metrov pod Prístavný most, kde som mala dohodnuté stretnutie. Uši ma za tú chvíľu rozboleli natoľko, že som v duchu uvažovala aj o tom, že môj prvý tohoročný cyklovýlet vzdám ešte skôr, než som ho poriadne začala. Zachránila ma šatka, ktorú mi požičal kamarát, s ktorým som sa išla bicyklovať. Tú som si dala na hlavu pod čiapku a tak boli moje uši zachránené.

Bolo asi hodinu pred poludním, keď som dorazila pod Prístavný most. Keďže som tam chvíľu čakala, čas som si krátila fotografovaním. Nikdy predtým som si nevšimla, že je odtiaľ vidieť aj na Bratislavský hrad. 





Z fotografií je vidieť, ako dnes bolo krásne. Neviem, v akých výškach sa pohybovala teplota vzduchu, no ja som bola naobliekaná ako buchta, takže mi zima nebola. Skôr naopak, bolo mi teplo. Odtiaľto sme sa vybrali k prvej benzínke, ktorú sme mali po ceste a kolesá môjho bicykla dostali potrebnú dávku vzduchu. Potom sme šliapali až po rusovské jazero, kde sme sa zastavili kvôli foteniu. Jazero je ešte stále zamrznuté, no od brehov sa už ľad začína topiť.




Keďže ma začalo smädiť a mala som chuť na niečo lepšie ako na čaj, ktorý som si niesla v termoske, od jazera sme zašli do Rusoviec a odtiaľ sme sa po krátkej občerstvovacej prestávke vybrali cez rusovecký park smerom k čunovským jazerám. Tam som nikdy v zime nebola a bola som zvedavá, ako to tam v tomto ročnom období vyzerá. No ďaleko sme nedošli, cesta vedúca k jazerám bola veľmi  rozbahnená od motorových vozidiel, ktoré odvážajú vyrúbané stromy. Poriadne zablatení  sme sa teda znovu vrátili na hrádzu a pokračovali sme v ceste k vodnému dielu v Čunove.


Prišli sme len k začiatku vodného diela, pretože tam bol vietor oveľa citeľnejší. Čakala som, že hladina vody bude zamrznutá viac, ale už aj tu sa ľady skoro celkom roztopili. Iba krajom vodnej nádrže cinkal ľad, s ktorým sa pohrávali vlny na vode. Tento cinkajúci zvuk ľadu zanikal však v nárazoch vetra. Z kusov ľadu, ktorými bola pokrytá ešte pred pár dňami hladina Dunaja, zostali už len kúsky, ktoré vyzerali ako tenké črepiny skla a tie, pritom, ako o seba narážali, vydávali ten zvláštny cinkajúci zvuk.






Cesta domov bola pre mňa velikánskym utrpením, pretože nárazy vetra so mnou chvíľami hádzali tak, že som nemala síl odolávať. Preto som striedala pešiu chôdzu s bicyklom. Kúsok pred Petržalkou som si všimla, že na brehu vyrovnávacieho kanála sa čosi žltie. Zosadla som z bicykla a keď som prišla bližšie, zistila som, že sú to prvé kvety podbeľu.




piatok, 24. februára 2012

Benátky a gondoly v hudbe

Benátky a benátske gondoly prenikli aj do mnohých hudobných skladieb. Toto je už posledný článok, ktorým sa chcem venovať môjmu nedávnemu výletu do Benátok. Tak teda ešte zopár fotografií a k nim aj pekná hudba.




 






 

***

Páčilo sa vám?

Gondolieri, gondoly a iné benátske plavidlá

             
Benátky, ktoré sa nazývajú kráľovnou Jadranského mora, sú známe tým, že sú mestom kanálov a lagún. V podstate je to súostrovie, ktoré počíta až 118 ostrovčekov. Keď si dáte otázku, že aký je v tomto meste najčastejší dopravný prostriedok,  samozrejme vám nepríde nič iné na um, len to,  že je to plavidlo. Najviac preslávili Benátky gondoly s gondoliermi, ale po kanáloch sa presúvajú aj iné loďky. 

Gondola je drevená loďka, dosahujúca dĺžku 10 metrov. Má ploché dno a na prove aj na zadku lode je ozdobená kovovým zobcom, ten vpredu pripomína labutí krk. Sú vždy čiernej farby a okrem spomínaných ozdôb vpredu a vzadu loďky majú povolenú už len jednu ozdobu. Mali by ňou byť dva morské koníky, ktoré sa nachádzajú v strede po každej strane gondoly, ale mne sa podarilo odfotiť aj inú ozdobu. Sprievodkyňa nášho zájazdu nám povedala, že typické oblečenie benátskych gondolierov nie je modro-biely pásik, ako je to u iných námorníkov, ale červeno-biely. Bohužiaľ, my sme takého červeného asi vôbec nevideli.

Gondoly sa ticho presúvajú po benátskych kanáloch, vozia hlavne turistov, pretože cena za prevezenie je dosť vysoká. Počas našej návštevy mesta, aj napriek tomu, že bolo preplnené tisíckami návštevníkov, gondolieri až tak veľa práce nemali. Čas, keď nemali zákazníkov využívali tak, že svoje lodičky čistili a leštili. Nuž, kríza je asi všade.

Najviac gondol, ale aj iných plavidiel je na Grand kanáli, no vidíte ich na všetkých ostatných kanáloch v meste. Poďte sa teda na benátske plavidlá  pozrieť.



 
















 
Na Potulkách svetom je tiež nový článok venovaný karnevalovým Benátkam.




pondelok, 20. februára 2012

Koniec ASTV alebo správajme sa konečne zodpovedne

Agenta s teplou vodou  /ASTV/ volám každého, kto ponúka nejaké hlúposti na predaj. A tak som si dnes nazvala aj všetkých tých, ktorí sú rozposielačmi "dôležitých" správ. Napríklad aj takej, aká mi prišla práve pred chvíľou a akú som len včera vymazávala zo svojej mailovej schránky. Tentokrát  to bolo o pití teplej vody (preto aj to prirovnanie s agentom), inokedy je to prezentácia fotografií, ktoré sú doplnené rôznymi citátmi, potom zase recepty a stále sa nájde niečo, čo považuje niekto za veľmi dôležité, aby to poslal ďalej.


Pracovala som v zamestnaní, kde vám do pracovnej mailovej schránky neprešlo nič, kde bola obrázková príloha. Či to boli fotky z dovolenky, alebo niečo, čo sa šírilo húfne mailami. Vtedy sme si občas aj pofrfľali, ale časom som zistila, že aké rozumné bolo to rozhodnutie, aby maily s rôznymi prílohami nedochádzali k príjemcom. Dúfam, že niekoľkých ľudí to aspoň odučilo, aby každú takú hlúposť, ktorá sa v tej prílohe väčšinou schovávala,  posielali ďalej.  Preto ma na druhej strane rozčuľovalo to, keď som dala niekomu súkromnú adresu a ešte sa u neho ani nestihla zohriať, už mi začali chodiť podobné maily. Niektorí  ľudia sa v práci totiž natoľko nudia, že preposielanie mailov im aspoň ako-tak uberie z ich pracovnej doby. Viem, o čom píšem. Takých ľudí poznám osobne niekoľko. Bohužiaľ. Preto vyzývam zamestnávateľov, zamestnávajte svojich zamestnancov, aby nemali čas na hlúposti.

Ak už máte v práci dlhú chvíľu, čo keby ste radšej napísali niekomu  pár milých slov namiesto toho, aby ste preposlali mail s hoaxom, kde si každý z príjemcov môže pozrieť, koľko bolo ďalších tých, ktorým sa tá správa dostala. Čo je hoax? Aj to som už vysvetľovala desiatkam ľudí, ale niekedy mám pocit, že to, čo im píšem, je akoby hádzanie hrachu na stenu. Dnes už asi každý užívateľ internetu vie, čo je to google, tak nech si každý nevedomý vyhľadá aj to, čo je hoax. Nech si to naštuduje a nech sa podľa toho aj správa.

Za seba chcem povedať len toto: Že sa mi páčia pekné fotografie, to o mne vedia mnohí. Dokážem si nájsť na internete stránky s fotkami aj sama. Nepotrebujem, aby mi ich niekto posielal mailom, spracované do nekvalitných prezentácií. Koľkokrát sa mi stalo, že tú istú som dostala od niekoľkých ľudí naraz. Nikdy, keď som nevedela, čo uvariť, neotvorila som si ani jednu z množstiev príloh s receptami, ktoré mi prišli mailom. Vždy hľadám niečo na internete, takže posielanie receptov je pre mňa zbytočné. Zdravotné rady, akou bola aj tá dnešná o pití teplej vody, sú väčšinou nesprávne a nepravdivé, takže radšej neposielajte žiadne, ako také.  Z toho teda vyplýva toľko, že sa poteším čo len kratučkej správe, s pár slovami, ale neznášam reťazovú poštu. Bohužiaľ, tieto zvyky sa z mailov začali prenášať už aj do blogov. 

Ešte jedno upozornenie pre tých, s ktorými som v písomnom kontakte. Prosím vás, neposielajte mi správy, v ktorých nie je od vás ani jedno vaše slovo, je tam len príloha, prípadne link na niečo. V posledných dňoch sa mi stalo už trikrát, že som dostala správu, ktorá sa tvárila, že je od hodnovernej osoby, odosielateľ bol presne rovnaký ako je môj kontakt, ale v správe boli spamy, linky na pornostránky a podobné zloby. Po preverení, či mi dotyčná osoba niečo také poslala, som zistila, že to bol spam. Takže všetkým oznamujem, že vaše maily, ktoré nebudú mať v tele správy žiaden váš osobný text, okamžite vymazávam. 


K napísaniu článku na túto tému som sa odhodlávala už dlhšie. Doteraz som to riešila vysvetľovaním každému osobitne, ale už ma to prestalo baviť. Našli sa takí, ktorí moje prosby ignorovali a posielali ďalej, takýchto ľudí som bola nútená zablokovať. Boli aj takí, ktorí sa urazili. Ani jedni ani druhí mi ku šťastiu vôbec  nechýbajú, lebo okrem reťazových mailov mi nič iné nikdy neposlali. Keďže môj počítač využívam aj na dôležitejšie veci, akou je mailovanie, verím, že moju výzvu pochopíte.  Budem rada, ak mi napíšete, čo si o tom myslíte vy.


nedeľa, 19. februára 2012

Karneval v Benátkach: prvý raz aj naposledy?

Ak znovu do Benátok, tak už nie v období karnevalu. Ale to môžem povedať až teraz, keď už mám návštevu tohto mesta práve počas karnevalu za sebou. Jednoznačne tvrdím, že viac NIE!  Jeden deň som tam prežila a to mi stačilo. 

Prečo sa vyjadrujem záporne o takej významnej akcii  mesta Benátky? Preto, lebo ak som si predtým dokázala predstaviť, že do mesta prúdi v tom čase množstvo ľudí, tú skutočnú realitu som si vôbec nedokázala predstaviť. Už v piatok večer pri odchode z Bratislavy som si uvedomila, že to tam asi sranda nebude.  Veď len v čase od 21,45 do približne 22,10 kedy sme v autobuse opúšťali parkovisko pred Istropolisom, odchádzalo za rovnakým cieľom asi dvadsať plných autobusov len zo Slovenska a to nie všetky prechádzali cez Bratislavu.  Tie z východného Slovenska opustili krajinu ešte na východe a do Benátok smerovali cez Maďarsko.

Po asi deväťhodinovej nočnej ceste, ktorá mala niekoľko hygienických zastávok, sme dorazili  na miesto, odkiaľ nás ešte čakala cesta po mori do centra Benátok. Malou lodičkou, ktorá na mňa nepôsobila vôbec bezpečne, sme sa nakoniec bez ujmy na zdraví dostali do diania karnevalu.

Už v skorých dopoludňajších hodinách sa mestom premávali tisíce a tisíce ľudí. Davy nás niesli tam, kam išli oni, nie tam, kam sme chceli my.  Masa ľudí sa zastavila vždy vtedy, keď sa objavili ľudia v karnevalových maskách a nastalo cvakanie spúští fotoaparátov. Kto mal viac šťastia,  čiže bol vyššej postavy a priebojnejší, tomu sa podarili dobré fotografie. Ten, kto je nižšieho vzrastu a široké lakte mu veľa nehovoria, mal fotky menej kvalitné. Také sú tie moje.