utorok 29. mája 2012

Labutia oáza

Závratnou rýchlosťou sa blíži koniec mája, jar sa čochvíľa prehupne do leta a to už bude čas, kedy sa nebudem môcť producírovať po Veľkom Draždiaku s fotoaparátom. Aj dnes dopoludnia, keď som tade prechádzala z nemocnice na Antolskej,  ležali na brehoch jazera viacerí vyznávači slnka a vody. Nemala som z toho dobrý pocit, keď som fotila jazero, pretože si niektorí mohli myslieť, že  ich fotím v plavkách, prípadne aj bez nich.

Túto jar som zanedbala veľmi veľa vecí. Okrem bicyklovania a vlastne asi preto, že nechodím bicyklovať, som prepásla hniezda labutí, nevidela som, ako si z nich staré labute vyviedli svoje mladé. Nepodarilo sa mi vidieť ani jednú mladú labuť, videla som len zopár kačíc, ale videla som zase mláďatá lysiek, ktoré som predtým nikdy nevidela. Labute a ostatné vtáctvo z Veľkého Draždiaku postupne zamenili svoje miesto pobytu a zo sídliska sa presťahovali von do voľnej prírody, možno niektoré odleteli aj viac na sever. Ale tých niekoľko, ktoré naďalej obývajú naše petržalské jazero, je tam maximálne spokojných. Fotografie o tom povedia viac.

















Život operencov na Veľkom Draždiaku je zachytený napríklad aj tu:

Labutie jazero

Čiernobiely snem na Veľkom Draždiaku

Pre vašu predstavu, kde v Petržalke sa nachádza Veľký Draždiak:



Zväčšiť mapu