štvrtok, 17. mája 2012

Agát biely a sirup z neho

Na európske územie sa dostal v 16. storočí z pôvodného severoamerického územia ako prvá drevina. Za toto obdobie sa tu úplne aklimatizoval a dnes ho označujeme za inváznu rastlinu. (O iných inváznych rastlinách som už na tomto blogu písala.) Veľmi ľahko sa rozmnožuje, preto sú na našom území, hlavne na jeho teplom juhu, mnohé agátové lesy. Rastie hlavne tam, kde má svetlo. Máj je práve obdobie, kedy kvitne a z jeho kvetov sa doďaleka šíri sladkastá vôňa.

U nás už pomaly dokvitá a po poslednom pobyte v prírode ma vlastne táto jeho vôňa podnietila k tomu, aby som začala pátrať, či sa jeho kvety dajú nejako využiť. Medzi iným som na internete našla  aj recepty na agátový sirup.

Bola som presvedčená o tom, že keď kvet agátu tak krásne vonia, bude voňavý aj produkt z neho. Dnes som z nazbieraných kvetov robila skúšobnú dávku sirupu. Recept, podľa ktorého som sa rozhodla sirup robiť, predpisoval uvariť najprv samotný čistý cukrový sirup a kvety agátu sa mali  vložiť do horúceho a nechať ich prejsť varom. Po polhodinovom státí sa mal sirup zliať cez gázu a použiť buď na okamžité spotrebovanie alebo ho uzatvoriť do fliaš a odložiť. 

Neviem, či sa nájde v našej domácnosti niekto, kto sa pričiní o to, aby sa moja skúšobná dávku sirupu spotrebovala. Ja to určite nebudem. Tak, ako agát nádherne vonia vonku v prírode, tak  mi nevonia ten produkt z neho. Ak by ste mali záujem vyskúšať, nedoporučujem a ak áno, tak len na vlastné riziko, že to bude škoda surovín a vášho času. Aj keď som neskôr našla aj iné recepty na agátový sirup, ďalší už skúšať nebudem. Do budúcnosti viem, že agátové kvety nechám radšej na stromoch pre včely, aby z peľu jeho kvetov vyrobili chutný agátový med.








O agáte som písala aj v článku Keď rozkvitnú agáty.

INVÁZNE RASTLINY