štvrtok, 26. januára 2012

Veľmi sa mi páči váš blog... ale naozaj

Som si vedomá toho, že s názorom, ktorý tu teraz vyslovím, zostanem osamotená. Na blogovej scéne totiž znovu vypukla davová psychóza, ktorej sa nemienim zúčastňovať. O čo ide? O oceňovanie blogov. Ty  mne, ja tebe a on zase ďalším. Aký to má význam? 

Už viackrát som vyslovila, že ocenenie blogu vyjadrujem tak, že na ten konkrétny blog chodievam a že tam napíšem k článku, prípadne k  fotografiám komentár. Napíšem, keď ma to zaujme, odídem bez stopy v prípade, keď ma téma nezaujala. Pritom to môžu byť u toho istého blogera na tom istom blogu články, pri ktorých chcem nechať svoj názor, prípadne len pozdrav a na druhej strane sú u toho istého blogera príspevky, ku ktorým sa nedokážem donútiť, aby som tam nechala pár slov. Keď raz niekto napríklad vyrába gýče a píše o nich, naozaj sa neviem pretvarovať a napísať nejaké slovo, radšej odtiaľ rýchlo utekám preč.  Ak sa mi nejaký blog páči, som ochotná o ňom napísať, prelinkovať ho. Ale načo je dobré to davové oceňovanie?

Nedávno som môj názor na tento spôsob spamovania už vyjadrila na jednom blogu. To isté by som chcela napísať aj tu. Prirovnávam to k reťazovým mailom, ktoré niektorí s radosťou šíria po internete a z ktorých ma ide trafiť. Už som vysvetľovala iksypsilonom ľudí, že ja si takéto maily neprosím, že ich ďalej nebudem posielať a ani ja nie som na ne zvedavá. Ak si chcem na nejakú tému niečo pozrieť - či sú to články alebo fotografie, dokážem si vyhľadať veci aj sama. 

Preto som na môj blog dala prosbu, aby mi nikto žiadne ocenenia neposielal. Ak sa mu môj blog páči, nech ho chodí čítať a nech sa prípadne aj zapojí do komentovania. Zo skúsenosti viem, že mnohí na môj blog pravidelne chodia a nikdy tu po sebe nenechali ani slovko. Veľakrát, len čo mi vybehne nový článok, okamžite sa mi niekto unúva na návštevu, no komentár tu nikdy nezanechá. Tomu rozumiem tak, že môj blog sa mu automaticky načítava a chodí sem len preto, že nevie, ako ináč zabiť svoj nudný čas. No čo s takými? Dôkazom podobného správania je napríklad aj štatistika, ktorú robí blogger na našich blogoch. Na môj blog chodí najviac ľudí z google a na druhom mieste je to jeden konkrétny blog, ktorý ja pravidelne navštevujem a občas tam zanechám komentár. No ešte sa nestalo, že by aspoň raz  z tých 13 248 návštev k dnešnému dňu, ktoré prišli z uvedeného blogu,  napísal niekto komentár. Aj to je na zamyslenie.

Moje prvé a jediné ocenenie ma vlastne zaskočilo. Tento názor som mala už aj vtedy, no nečakala som, že by mi raz niekto ocenenie poslal. Slušnosť mi nedala odmietnuť ho, ale hneď vtedy som dala na môj blog prosbu, že si ďalšie ocenenia neželám. Priznám sa, ani to prvé ocenenie som ďalej neposlala. Bude ma niekto nasledovať?

Teraz by som mala navštíviť množstvo blogov a nechať tam odkaz: Zastav sa u mňa, máš tam prekvapenie :-)