streda, 28. decembra 2011

P. F. 2012

Starý rok odchádza,
ešte niekoľko obzretí za ním
a už je tu nový.

Nech je nasledujúci rok 2012
rokom zdravia a šťastia,
rokom bohatstva a múdrosti,
rokom mieru a prosperity,
rokom radosti a veselosti
a tiež aj rokom lásky.

Toto všetko želám nielen vám, ale aj sebe :-)










utorok, 27. decembra 2011

Plechové čudá

Dnešné popoludnie som strávila s fotoaparátom v meste. Dostala som sa aj na Námestie SNP, ktorým som už asi dávnejšie neprechádzala. Prípadne ak som aj išla, tak to, čo som tam dnes uvidela, som si predtým nevšimla. No dnes mi skoro  oči z jamôk vybehli, keď som tie plechové opachy pred  prevádzkou McDonald´s uvidela. Pravdepodobne nemajú s týmto rýchlym občerstvením nič spoločné. A nemajú vraj ani nič spoločné s tým, čo som si myslela ja. Predpokladala som totiž, že sú to také isté plechové garáže, o ktorých bola nedávno reportáž v niektorých televíznych novinách. Tie televízne však boli z iného slovenského mesta.

Doma som o mojom objave hneď referovala synom. A tí ma okamžite vyviedli z omylu (na internete strávia oveľa viac času ako ja). Nejde o žiadne garáže, ale o umenie. No skoro som odpadla. Len nedávno som tu na blogu písala o soche dievčatka na dunajskom nábreží, ktorá vyvolala veľký ohlas v umeleckej obci. Tak tieto plechové opachy je to vaše umenie, kvôli ktorému deriete niekoľko rokov školské lavice? Amen tma!





Tak ako sa vám páči toto umenie? K tejto téme som našla článok v Bratislavských novinách. Toto sa v nich píše:


Na Námestí SNP sú akési čudá - je to však umenie (22.12.2011, 13:41)

Viacerých Bratislavčanov v týchto dňoch zarazila na Námestí SNP zvláštna inštalácia nápadne pripomínajúca tzv. mobilné garáže. V skutočnosti nejde o garáže, ano o žiadne čudo, ale ide o umenie.
"Múzeum moderného umenia pod šírym nebom, či garáže na autá?" pýta sa čitateľ Pavel Sůra. Nech je to podľa neho čokoľvek, k skrášleniu námestia to iste neprispieva.
Nám sa podarilo zistiť, že nejde o garáže, ale o výtvarné umenie. Ide o dielo autorky Ilony Németh nazvané HANDIWORK a pochádza z roku 2006. Ilona Németh je v súčasnosti jedna z najvýznamnejších predstaviteliek umenia vo verejnom priestore. Dielo je imitáciou celtových sídliskových garáží z obdobia socializmu. Autorka sa inšpirovala v Ružomberku, kde znova rastú ako huby po daždi, ale už z plechu. Páčili sa jej neurčité tvary, ktoré nútia človeka premýšľať, aby zistil, na čo vlastne slúžia.
Dielo je súčasťou výstavy slovenského výtvarného umenia v štyroch kurátorských pohľadoch NULTÉ ROKY (Od Priestoru po Beskida), ktoré je v Dome umenia na Námestí SNP 12. Výstava potrvá do 27. januára 2012.

(banoviny)



A tu sú ešte úryvky z krátkej  diskusie k článku:

"Dosť som sa pohyboval okolo monumentálok, tak dosť zodpovedne viem povedať, že vystavovať by si ho mohla niekde doma na záhrade."
"To je ako zo Simpsonovcov.  Plechova haraburda v ktorej nemozte zaparkovat auto = umenie. Alebo sa jedna o dalsiu akciu proti ministrovi kultury? Nieco v style, pozrite kam az to doslo?"
"Bezdomáci by mohli byť aspoň v tomto prospešní pre mesto, v noci bafnúť tie plecháče, ráno to speňažiť v zberných surovinách a kúpiť si čučo. Na zdravie."


Ešte šťastie, že niektorí sršia humorom a aj toto poňali s úsmevom na tvári.

Budem rada, ak aj vy pridáte svoj názor.




Vianočné čriepky

A máme to za sebou. Toľko chystania, zdobenia, nakupovania a ušlo to tak strašne rýchlo, že sme sa ani nenazdali. Aj ja som si urobila sviatočnú blogovú prestávku. V podstate ani nebolo o čom písať, fotiť sa kvôli počasiu tiež veľmi  nedalo. Takže dnes tu prinášam len také krátke zhrnutie tohoročných Vianoc prostredníctvom fotografií.

V hmlisté sobotné ráno som ešte išla nakúpiť posledných pár vecí do neďalekého obchodu a cestou som chcela odfotiť vianočnú výzdobu nášho sídliska. V duchu som si hovorila, že poriadnu fotku urobím, až keď zájdem za zákrutu, ktorá je na tejto fotke predo mnou. Len čo som sa ocitla na jej úrovni, svetelná výzdoba zhasla a ja som už nemala čo fotiť.


Počas sviatkov sme mali rôzne počasie, no ani jedno sa zimnému a tobôž ešte vianočnému nepodobalo. Podľa počasia to skôr vyzeralo na jar.





Toto je časť nášho vianočného pečiva. Nepiekla som ho. Syn ho dostal ako vianočný darček od zamestnávateľa. Možno si niektorý pozorný čitateľ všimne, kto je tým zamestnávateľom. Pomôcka: oranžová farba. Okrem tohto sme mali ešte aj iný múčnik, takže sme kvôli sladkému nestrádali.




Náš stromček je už tretí rok rovnaký. Tiež je v oranžových a zlatých odtieňoch. Na budúci rok budem musieť farebnú kombináciu zmeniť alebo už stromček vôbec nebudeme robiť. Veď aj tento rok to už hrozilo.


Pod stromčekom som si našla tento darček. Potešil. Konečne môžem staré kuchynské pomôcky odniesť do kontajnera.




piatok, 23. decembra 2011

Vianoce 2011

Už len jeden deň 
nás delí 
od zajtrajšej štedrej večere
a od vianočných sviatkov. 
Želám Vám 
radostné a pokojné
prežitie tohoročných Vianoc!





štvrtok, 22. decembra 2011

Začiatok zimy a Perinbaba

Včera bolo 21. decembra. V škole sme sa kedysi učili, že je to deň zimného slnovratu, čiže aj začiatok zimy na našej pologuli. Lenže dnes tu už nikto nič negarantuje a astronomická zima začala vraj až dnes. No Perinbaba sa asi riadi tými starými pravidlami. Postarala sa, aby sa Bratislava v tento deň prebudila do bieleho zasneženého rána. Snežilo celé dopoludnie, no v neskorom popoludní sa sneh zmenil na dážď. Takže snehu nám veľa v meste nezostalo. Ani počas vianočných sviatkov nám meteorológovia nesľubujú bielu pokrývku. Sneh by sa mal držať až od nadmorskej výšky 400 m. Keďže Malokarpatské lesy nad Bratislavou sú už v tejto výške, budem sa snažiť vybehnúť cez Vianoce do týchto končín.










Na pripomenutie úryvok zo známej slovenskej rozprávky Perinbaba:


pondelok, 19. decembra 2011

Prieskumný deň na Miletičke

V okolí môjho blogu to už vonia Vianocami.  Všetky zdobíte, vypekáte, len ja stále nič. Nič nepečiem, nezdobím. Pre mňa nastanú Vianoce až 23. decembra. To si budem chcieť pripraviť niektoré komponenty jedál pre nasledujúci deň. Aby som na nič nezabudla, začala som s nákupmi potravín už dnes. Kde sú na to najlepšie podmienky? No predsa na trhu a tu u nás je to na Miletičke.

Neviem, či to je pravda, ale vraj začiatkom týždňa sú aj ceny na tomto trhu nižšie. Myslím si, že je to už len rokmi zaužívaná fráza, ale v skutočnosti sú ceny v pondelok rovnaké ako aj v piatok, či v sobotu. Neviem to posúdiť, lebo na tento trh chodievam len zriedkakedy a v sobotu už vôbec nie.

Môj dnešný nákup spočíval v týchto položkách:

- mak a orechy - tieto dve pochúťky budem potrebovať do závinu, ktorý chcem upiecť na Štedrý deň;

- červená mletá paprika - po posledných skúsenostiach s mletou červenou paprikou, ktorú som kupovala v obchodnej sieti som si povedala, že sa znovu vrátim ku kupovaniu tejto pochutiny od súkromníkov na trhu;

- hliva ustricová a šampiňóny - keď som na Miletičke, nikdy neobídem pult so šampiňónmi a hlivou ustricovou. Ich cena je tu neporovnateľne nižšia ako v obchodoch. Takže zajtra sa u nás bude variť hliva, ktorú máme veľmi radi;

Toto bol môj dnešný nákup, no trh som si prešla celý, aby som videla, aká je ponuka vianočných oblátok a za aké ceny, aby som videla, či sú dostať rohlíčkové zemiaky na šalát, či je dosť kyslej kapusty. Tieto veci som dnes nekúpila, ich nákup si nechám na deň, keď sa na trh vyberieme autom. Veď také vianočné oblátky sú príliš krehkým spoločníkom do autobusu  MHD.

To, že sú Vianoce naozaj predo dvermi, dokazovala aj bohatá ponuka rôznych vianočných dekorácií na vianočný stôl.










 


Predvianočná Bratislava

Každým dňom tu máme bližšie Vianoce. Včera dopoludnia som sa namiesto varenia vybrala do mesta s fotoaparátom (jedlo som pripravila v sobotu večer). Pôvodne som mala v pláne, že mojich synov pozvem na nedeľný obed na vianočné trhy, ale moje pozvanie obaja odmietli. Tak som sa do mesta vybrala sama a najesť som sa prišla domov.

Do Bratislavy ešte zima stále neprišla. Sneh a ľad je možno vidieť iba umelý. Buď sú to umelé ľadové plochy, ktoré v meste pribudli alebo umelý sneh, ktorý je možné vidieť vo výkladoch obchodov.  Ani tá predpoveď počasia, na ktorú chodievam a na ktorú sa nedá veľmi spoľahnúť, nesľubuje do Vianoc žiadnu zimu.







 


štvrtok, 15. decembra 2011

Hallelujah

To, že Leonard Cohen je jedným z mojich najobľúbenejších spevákov, som už na mojich blogoch písala. Článok z jeho bratislavského koncertu, na ktorom som sa zúčastnila, je TU.  Je to spevák, ktorého piesne sú často citovo hlboké, vyskytujú sa v nich nielen témy o medziľudských vzťahoch, ale aj témy náboženské. 

Tentoraz sa nechcem venovať samotnénu Cohenovi, ale len jednej z jeho množstva piesní. Tou piesňou je nádherná skladba Hallelujah. Cohen naspieval Hallelujah v dvoch verziách. V roku 1984 naspieval biblickú verziu tejto piesne a o štyri roky neskôr to bola vzťahová verzia.

 


Text piesne a jeho preklad nájdete na stránke Supermusic.sk


Táto pieseň má naspievanych stovky a možno aj tisícky cover verzií. Jednu z nich naspievala aj moja obľúbená česká speváčka Lucie Bílá. Pieseň sa volá Desatero a text, ktorý napísala Gábina Osvaldová má jenom deset vět...
a nemusíš znát kopce knih 
a používat slovo hřích
ber to jako recept na kulajdu
a nemusíš stát v kostele 
a vzývat strážný anděle...


...text, ktorý netreba chápať len ako cirkevné desatoro, ale ako výzvu každému človeku na čestné a slušné konanie. Dúfam, že aj vypočutím týchto piesní som vám navodila príjemnú predvianočnú atmosféru.

 Tu je text celý:

Ten text má jenom deset vět
Kdo chce, ten může přemejšlet
Však né každýho jeho obsah chytí

Že je to návod praktický
A asi platí na vždycky
Rozhodně má širší využití

Hallelujah ...

Těch deset bodů božích vět
By klidně mohlo spasit svět
Jenže pořád někde něco vázlo

Jak umíme se vymlouvat,
Já kdybych moh, tak já bych rád...
Jenže jsme už dávno zvyklí na zlo

Hallelujah ...

A nemusíš znát kopce knih
A používat slovo hřích
Ber to jako recept na kulajdu

A nemusíš stát v kostele
A vzývat strážný anděle
I když já tam radši občas zajdu

Hallelujah ...

Tak předně bysme neměli
Furt lízt do cizích postelí
A lhát a rvát se, i když se to nedá

A udávat svý sousedy
Mít chuť na jejich obědy
Taky je to ostuda, až běda

Hallelujah ...

A možná si zas vzpomenout
Že moc práce je dušežrout
A že je dobrý sednout si a zpívat

A možná děti naučit
Že slabí mají právo žít
Vždyť už se na to vážně nedá dívat
Hallelujah ...




utorok, 13. decembra 2011

Slniečkový deň na Devíne

Dnes nám konečne svitol krásny slnečný deň. Meniny má Lucia, ktorá vraj z noci upíja, ale dňa nepridá. Preto bolo treba rýchlo konať. Po návšteve rehabilitačného oddelenia našej polikliniky som nešla domov, ale smerom na Devín. Krásna modrá obloha lákala k tomu, aby som si išla odfotiť zopár záberov z výšky devínskeho hradu. Pár minút pred jedenástou som už prechádzala vstupnou bránou do jeho areálu. Zdržala som sa tam viac ako hodinu. Viem to preto, že zvony devínskeho kostola, ktoré ohlasovali poludnie, som počula práve vo chvíli, keď som sa rozhodla zísť dolu. Nakoniec tých fotografií nebolo len zopár, ale bolo ich toľko, že sa mi z nich len veľmi ťažko vyberalo.

Doteraz sa mi nikdy nepodarilo prísť na hrad Devín v dopoludňajších hodinách, takže som konečne mohla odfotiť hrad aj z tohto pohľadu. Slnko som mala ešte za mojím chrbtom, čo dokazuje tieň, ktorý je na trávniku.


Chodníkom do mierneho kopca som prišla k miestu, kde stojí socha devy. Je to Slovanka od akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej. 






Potom som vyšla na miesto, kde sú základy a maketa sakrálnej stavby z 9. storočia. Odtiaľto je pekný výhľad na rieku Dunaj smerom na Bratislavu a na kopce v okolí rakúskeho Bergu. Dnes sa mi práve tento pohľad nedarilo odfotiť, lebo slnko svietilo z tej strany.


Pohľad na mestskú časť Devín, kde sa do výšky vypína iba veža kostola. Devínu zostal aj naďalej  (našťastie) dedinský ráz.


Časť Báthoryovského paláca.





Panenská veža, pod ktorou sa rieka Morava vlieva do Dunaja.


Oblúk Dunaja, za ktorým je rakúske mesto Hainburg an der Donau.


Pohľad na rieku Moravu a Sandberg.


V pozadí Devínska Kobyla.


Znovu Dunaj a rakúske územie.



Ešte posledný pohľad  na Horný hrad, ktorý je už dlhšiu dobu verejnosti neprístupný kvôli začatej renovácii. Táto však z nedostatku finančných prostriedkov bola prerušená. Je to veľká škoda, lebo odtiaľ je nádherný výhľad na široké okolie.


Takže trinásteho decembra som priniesla fotografie s krásnou modrou oblohou a s počasím, ktoré vôbec nepripomínalo, že o desať dní tu máme Vianoce. Uvidíme, čo nás čaká v najbližších dňoch.