streda, 30. novembra 2011

Hej från Sverige

Výlet do Švédska sme si plánovali so sestrou približne pred rokom. Chceli sme ísť letecky do Štokholmu ešte začiatkom tohto roka, pretože sme chceli vidieť zasnežené hlavné mesto tejto krajiny. Toľko sme si vyberali termín, až sme sa nakoniec rozhodli, že zima nebude pre dve ženy ten najvhodnejší termín. Krátke dni a dlhé večery nás od tejto cesty odradili  a plánovaného výletu sme sa vzdali.

Švédsko je krajina, kde som ešte nikdy nebola, no mám k nej už roky mimoriadny vzťah. Stalo sa to tak, že som ešte ako mladá začínajúca pracovníčka v jednej firme zahraničného obchodu spracovávala agendu vývozu nábytku pre švédsku firmu Ikea. Už vtedy, keď u nás ešte neexistovali obchodné domy tejto značky, som so záľubou veľmi rada prezerala katalógy tohto obchodného domu s nábytkom a doplnkami pre bývanie.

Odkedy nám z Petržalky zrušili priamu rýchlu autobusovú linku do nákupného centra Avion, kde sa nachádza aj Ikea, prestala som do tých končín chodiť. Ale keďže ma Ikea dosť často láka rôznymi akciami, ktoré mi chodia do mailovej schránky, ešte niekedy v lete som si povedala, že na jej návštevu využijem niektorý upršaný deň,  kedy nebude vhodný čas na prechádzky v meste, alebo v prírode. No daždivé počasie nie a nie prísť, tak som na návštevu švédskeho obchodného domu  konečne využila včerajší zahmlený deň.

Prebehla som ho len veľmi rýchlo, pretože som presne vedela, čo tam chcem kúpiť. Dlho som sa nezdržala ani v sekcii skla, kde som vybrala to, čo som chcela a potom som zamierila už len do oddelenia s kvetmi a kvetináčmi. Vec, ktorú som chcela, nemali, preto som sa ponáhľala k pokladniam, aby som sa vyhla dopravnej špičke. Som rada, že som to stihla a že som  konečne kúpila vianočné darčeky pre jedného blízkeho človiečika.







Ilustračná fotografia  zimného Štokholmu je zo stránky www.travelgatesweden.se

pondelok, 28. novembra 2011

Dnes som neodolala

Mala som v pláne robiť niečo doma, ale keď som videla tú krásnu modrú slnečnú oblohu, tak som plány zmenila. Už pred jedenástou som sa autobusom odviezla na konečnú a odtiaľ som mala len na skok do prírody. Nevedela som sa rozhodnúť, ktorým smerom sa vyberiem, nakoniec som išla znovu na miesto, kde som bola naposledy približne v polovici októbra. Bolo to jedno z ramien Dunaja v prírodnej rezervácii Starý háj.

Prvé, čo ma zaujalo, keď som prišla k vode, bolo, že na viacerých miestach sú na konároch odumretých stromov napichnuté jablká a že tam visia dve  kŕmidlá zmiešané z loja a rôznych semien. Zdalo sa mi to zbytočne skoro, pretože v neďalekom okolí je ešte množstvo stromov a kríkov, na ktorých je stále dosť  potravy pre vtáctvo. No na druhej strane som bola rada, že niekto už vtáctvo prikrmuje. Vtáčatká prilietavali jedno za druhým k pripravenej potrave a mne stačilo len cvakať. 









Vyšla mi aj včerajšia túžba, aby už moje ďalšie fotografie na tomto blogu boli ožiarené slnečnými lúčmi. To sa dnes stalo.



nedeľa, 27. novembra 2011

V piatok pred vypuknutím vianočných trhov

Keď som prišla z Kráľovej hory do mesta, už som mala v nohách dosť kilometrov na to, aby som bola unavená a aj hladná. Keďže už na Hviezdoslavovom námestí bolo skoro všetko hotové a pripravené na zahájenie vianočných trhov, kúpila som si tam asi prvú aj poslednú cigánsku pečienku týchto trhov. Urobila som tak preto, lebo som si myslela, že olej, na ktorom sa cigánska pripravuje, bude ešte čerstvý, neprepálený. Keďže to bol dosť sychravý deň, dobre by mi bolo padlo aj varené vínko, ale to mi už samej ženskej pripadalo divné, aby som si kúpila sama alkohol. Tak som sa zaobišla bez neho. 

 Z Hviezdoslavovho námestia som prešla kúsok  ďalej na Hlavné námestie. Aj tam už všetko finišovalo. Vianočné trhy boli zahájené v ten deň večer, o čom sa dozvedela z televízie.





Z Hviezdoslavovho námestia som prešla kúsok  ďalej na Hlavné námestie. Aj tam už všetko finišovalo. Vianočné trhy boli zahájené v ten deň večer, o čom sa dozvedela z televízie.








Bola by som veľmi rada, keby už z mojich nasledujúcich fotografií žiarilo slnko. Po včerajšku, kedy sa na niekoľko minút objavili konečne slnečné lúče,  sme mali ten dnešný deň znovu zahalený do hmly.


sobota, 26. novembra 2011

Z Kráľovej hory do mesta

Pokračovanie mojej katarínskej vychádzky na Kráľovu horu.


Keď som zišla dolu z Kráľovej hory, nešla som smerom ku konečnej autobusu, ktorým som prišla, ale som sa vybrala peši na opačnú stranu. Keďže som v týchto miestach bola prvý raz, vôbec som netušila, kam sa tým smerom dostanem. Keby nebola hmla, možno by som sa bola vedela lepšie orientovať a cestu by som si mohla skrátiť. Ale ja som sa vybrala po trase autobusovej linky, ktorej jedna zo zastávok bola Borská ulica.  To mi stačilo, aby som vedela, že už nezablúdim. Na tej ulici  boli  totiž kedysi detské jasle a do nich chodil môj starší syn.  Nakoniec som nemusela ísť peši až po túto ulicu. Zorientovala som sa o kus skôr. Cesta, ktorou som kráčala, vyústila neďaleko konečnej električiek v Karlovej Vsi. Tam som bola s fotoaparátom pred vyše rokom. Odtiaľ som sa posunula ďalej električkou. Mojou ďalšou zastávkou toho dňa bolo Karloveské rameno Dunaja.






Popri Dunaji som peši išla až do mesta. Nad riekou sa prevaľovala hmla, čo podľa pranostík predznamenávalo pekné počasie na ďalší deň. Táto pranostika sa aj naplnila, pretože dnes doobeda sa konečne po asi desiatich dňoch ukázalo aj slnko. Len škoda, že nevydržalo byť pekne celý deň. No už to nebola tá nepríjemná inverzia, ktorá bola v poslednom období. 




Pri morovom stĺpe na Rybnom námestí svoju púť nateraz končím. Ale to ešte nebol koniec mojej včerajšej vychádzky.


piatok, 25. novembra 2011

Katarína na ľade aj na blate

Aby som mohla skonštatovať to, čo je napísané v nadpise, musela som sa vybrať na viaceré miesta nášho mesta. Tak pekne po poriadku, ako to vlastne bolo.

Vo včerajšom večernom televíznom spravodajstve bol šot o petícii proti zastavaniu lúky na Kráľovej hore v Bratislave. Najprv sa mi zdalo, že počujem Kráľova hoľa, no ujo google ma presvedčil, že to bola  predsa len hora.  Hneď mi napadlo, že by som sa tam mohla vybrať s fotoaparátom. Vôbec som však netušila, kde sa tá lúka nachádza. Tak som pátrala a dopátrala som sa, že je to kdesi nad Dlhými dielmi. Nad sídliskom, kde som bola asi dvakrát v živote a je to už pekných pár rokov. 

Dopoludnia som sa teda vychystala smerom Kráľová hora. Bolo mi poradené, že mám ísť na konečnú autobusu č. 32 a odtiaľ potom kopčekom do lesa. Na tridsaťdvojku som prestupovala jednu zastávku od SAV-ky, kde bolo normálne suché počasie, trošku hmla. No o tých niekoľko metrov ďalej už bolo všetko biele. Keď sme zišli z Kramárov, biela krása zmizla a už som sa aj obávala, že som sa na výlet vybrala zbytočne. Po vystúpení z autobusu bola na konečnej taká hmla, že som sa skoro vôbec nedokázala zorientovať. Nakoniec ma pravdepodobne intuícia nasmerovala tam, kam som mala ísť. Už prvé stromy, ktoré vyzerali, ako keby boli obalené kryštálovým cukrom sľubovali pekný zážitok.

Cestou hore som stretla dvoch milých pánov, s ktorými som hodila krátku reč. Okrem nich a ešte jedného páru nordic walkingových športovcov som celou cestou hore nikoho nestretla. Kochala som sa krásnou bielou prírodou a po niekoľkých minútach som došla až na spomínanú lúku. Keďže bol výhľad tak na 15 m, nedokázala som si predstaviť, aká je veľká a kde až končí. Škoda. Budem tam musieť ísť za lepšieho počasia.  Možno by som sa tam bola zdržala aj dlhšie, nebyť mladého muža so psom, ktorý na mňa vôbec nepôsobil dôveryhodne. Všimla som si ho skôr ako on mňa. Pôvodne kráčal iným  smerom, ale keď ma zbadal, tak namieril ku mne. Ja som nasmerovala fotoaparát tak, aby som ho mala v zábere a cvakla som si s ním jednu fotografiu. Pre istotu. Nakoniec prešiel bez slova popri mne, ale vo mne zostal nepríjemný pocit, tak  som si radšej dala spiatočku a vrátila som sa dole. 

Možno by ste čakali taký záver, že som sa vrátila späť na konečnú autobusu a nastúpila na cestu domov. Vôbec to tak nebolo. Vybrala som sa úplne opačným smerom. O tom až inokedy.

















štvrtok, 24. novembra 2011

Je to už dlhých dvadsať rokov

Len nedávno, začiatkom septembra, sme si pripomenuli jeho nedožitých 65 rokov a dnes je to presne dvadsať rokov, čo sa svetom rozniesla správa, že Fredy zomrel. O tom, že podľahol zápalu pľúc, s ktorým nevládal bojovať kvôli oslabenej  imunite z titulu choroby AIDS,  vedeli nielen jeho fanúšikovia. Bol to výnimočný človek. V spomienkach jeho partnera Jima Huttona sa píše, že Mercury sa dokázal rozdávať nielen ako umelec, ale aj ako človek. Láska pre neho znamenala oveľa viac ako sláva, peniaze a sex. Pre nikoho nie je neznámou skutočnosť, že Freddie bol homosexuál. No aj napriek tomu bola jeho životnou láskou dlhší čas žena, Mary Austin.

foto: internet

Nikdy nezabudnem na prenosy koncertov zo svetových rockových pódií, kde Queeni účinkovali, vždy som si rada pozrela dokumentárne filmy o tejto skupine. Dokonca môj prvý hudobný film, ktorý som videla, bol  práve Queen v Budapešti. Okrem koncertu na budapeštianskom Népštadióne, kde odzneli v tom čase ich najväčšie hity - Bohemian Rhapsody, Crazy Little Thing Called Love a I Want to Break Free, priniesol film aj montáž z legendárnej nášvtevy Queenov v Budapešti.

Veľmi rada som počúvala a vlastne ešte stále aj počúvam piesne skupiny Queen, v ktorej pôsobil nielen ako spevák a klavírista, ale aj ako skladateľ. Disponoval zvláštnou farbou hlasu s rozsahom takmer štyroch oktáv. Jeho hovorené slovo znelo v barytóne, no pri spievaní prevažoval tenor.

Dosť už  bolo slov. Radšej sa započúvajme do krásnej hudby skupiny Queen a Fredyho Mercuryho.


Bohemian Rhapsody



We Are the Champions



Barcelona s Montserrat Caballé



Posledný album skupiny Queen s názvom Innuendo vyšiel v roku 1991 a zaznamenal obrovský úspech. Žiaľ, to sa už život Freddieho chýlil ku koncu.

The Show Must Go On



"Každý, kto zarába veľa peňazí, má svoj sen, hovoril Freddie. A mojím snom bol dom, podľa vzoru hollywoodskych filmov.“ V ňom aj 24. novembra 1991 vo veku 45 rokov zomrel.

 

Queen: Bicycle race


utorok, 22. novembra 2011

Cecilia, predpoveď počasia a ako bolo pred rokom

Dnes si zase rypnem do meteorológov. Už  pár dní sledujem ich predpovede počasia a porovnávam so skutočnosťou.  Na základe ich predpovede na dnes, som sa na tento deň  tešila a robila som si plány, že len čo si v centre mesta vybavím isté povinnosti, pôjdem sa prejsť mestom aj s fotoaparátom.


Už ráno sa mi to nepozdávalo. Obloha bola zatiahnutá, po slnku ani stopy. Nič sa nezmenilo ani vtedy, keď som asi o pol desiatej odchádzala z domu a ani počas celého dňa sa slnko na oblohe neobjavilo. Nemám o tom dôkaz, ale v niektorých  častiach mesta bolo dnes tak, že na autách zostávala biela srieňová, prípadne snehová stopa. Škoda, mohla som si aspoň jedno z tých áut, ktoré prichádzali do centra mesta, odfotiť.


Na tom, že by dnes bolo aj snežilo, nie je nič divné. V kalendári je v kolónke na dnešný deň  meno Cecília. A svätá Cecília vraj polia snehom prikrýva. Náhodou som  si pred chvíľou pozrela aj fotografie spred roka. Ani vlani nebolo v tento deň pekné počasie. Pršalo. Dôkazom toho sú fotografie z toho dňa na blogu Mojich 365 dní. Ak by malo byť zajtra také počasie, aké bolo presne pred rokom, čaká nás konečne pekný slnečný deň. Len smola pre mňa je tá, že v čase, kedy by bol najvhodnejší čas na fotografovanie, budem zase na mieste, kde sa mi o fotografovaní nebude ani zdať. Uvidím, či sa na sonografické vyšetrenie dostanem v čase, na ktorý si ma objednali.  

Vlani už boli v meste o tomto čase vianočné trhy. Či sú už aj tento rok, to neviem, lebo som  dnes ani na jednom mieste, kde sa trhy zvyknú konať, nebola. 



Dnes som prechádzala iba cez Euroveu a tam je už vianočná výzdoba a je tam aj malá ľadová plocha. Dozvedela som sa, že už od 17. novembra slúži korčuliarom.


V posledných dňoch som uverejňovala hlavne fotografie z archívu. Neboli staršie ako dva týždne, ale neboli úplne aktuálne. Bolo to z dôvodu, že som chcela moju pravú ruku nechať v pokoji. Nenamáhať ju držaním  fotoaparátu a potom následným spracovaním fotografií  v počítači, čím by som si ruku znovu namáhala pri držaní počítačovej myšky. Trošku mi to pomohlo, ruka už tak nebolí, ako bolela. No to nie je riešenie do budúcnosti. Preto budem v najbližších dňoch častejšie navštevovať lekárov.

Nedá mi, aby som sa na záver nepochválila s tým, aké pekné kvety mi stále kvitnú na balkóne. Asi je najvyšší čas, aby som ich schovala.