streda, 29. júna 2011

Utopený hermelín

Nikdy som to nejedla, nikto mi doteraz o tom nehovoril, ako to chutí. Včera sme boli so synom na nákupe a do oka mu padli syry hermelín. Navrhol mi, či by sme si nemohli naložiť do oleja. Nenechala som sa dvakrát prehovárať, päť krabičiek týchto syrov sa vzápätí ocitlo v našom nákupnom vozíku.

Počas dňa mi syn mailom poslal recepty na spracovanie syra. Ani som ich nečítala, rovno som mu navrhla, aby to urobil on. Vraj si to dal kedysi v nejakej pivárni a že mu to vtedy chutilo. Tak si prispôsobil recept a použil tieto ingrediencie:

syr hermelín
cibuľa
cesnak
čierne korenie
nové korenie
bobkový list
olej  - olivový alebo slnečnicový

Očistená cibuľa a cesnak sa nakrájajú na tenké plátky, syr sa nakrája na menšie kúsky. Postupne sa striedavo dáva všetko do pohára a pridávajú sa korenia a bobkový list. Plne naložený pohár sa zaleje olejom. Môj syn robil dva poháre. Jeden zalial olivovým olejom a druhý slnečnicovým. Poháre uzavrel a vložil do chladničky.
Až na desať dní. Už sa neviem dočkať, kedy to budem môcť ochutnať.




Blbý lidi, taky lidi. Pán Bůh je má stejně rád

Určite všetci poznáte toto porekadlo. Ja ho našťastie nemusím používať často. No po včerajšej skúsenosti mi iné lepšie nenapadá.

Pred nejakým časom som uverejnila na tomto blogu krátku úvahu o blogeroch a o mojom písaní. Od toho dňa sa mi na blogu opakujú veľmi často návštevy, ktoré sú presmerované z iného cudzieho blogu. Začala som si všímať ich IP adresy a niektoré som si aj poznačila. Vyvrcholilo to včera, keď sa mi v schránke objavil anonymný komentár s veľavravným textom. Veľavravným o pisateľovi toho komentára.

Ale načo toľko slov, pozrite si naskenované obrazovky.

 Toto je komentár, ktorý mi prišiel včera večer.


Tak som sa pozrela na moju stránku Live Traffic for Mimiajejsvet.blogspot.com kto bol u mňa v tom čase na blogu.



A ešte jeden pohľad, akú IP adresu mal tento návštevník.


IP adresa, z ktorej sa v posledných dňoch nevedel niekto nabažiť môjho textu, bola táto: 89.173.52.82

Jediné, čo na toto môžem odkázať je: 

URAZIŤ MA MÔŽU IBA INTELIGENTNÍ ĽUDIA!

nedeľa, 26. júna 2011

Na záver dňa zaspievala Lucie Bílá

Teda nielen mne, ale aj stovkám a stovkám Petržalčanov a určite aj iným obyvateľom nášho mesta. Ale poďme pekne po poriadku.

Včerajšia sobota. Zase deň, kedy sa v meste konalo toľko zaujímavých akcií, že bolo ťažko si vybrať, na ktorú ísť a ktorú nechať  nepovšimnutú. Dopoludnia som strávila doma. Trošku času som venovala v kuchyni príprave obeda a iným nezaujímavým prácam. Popoludní som čakala, ako sa vyvinie počasie. Pohľad na oblohu sľuboval dážď, chvíľami zase svietilo slnko. No keď pominula jedna krátka lejavica, obliekla som sa do cyklistického a kolesá môjho bicykla som nasmerovala na Tyršovo nábrežie. Tam sa konal už piaty ročník prehliadky fotografií amatérskych fotografov - Fotopark 2011. Pomedzi stromy natiahnuté siete boli ovešané množstvom fotografií.  Vystavovateľov, ale aj návštevníkov tam bolo celkom dosť. 



O kúsok ďalej sa konalo slávnostné zahájenie činnosti tohoročnej Magio pláže. Program bol venovaný hlavne deťom, takže tam som sa vôbec nezastavila a išla som popri brehu Dunaja ďalej. Kúsok za Novým mostom som vyšla na hrádzu a prešla som niekoľko kilometrov smerom na rakúsku hranicu. Keďže to na oblohe znovu vyzeralo hrozivo, radšej som sa otočila a išla domov. Keď som prechádzala Sadom Janka Kráľa, tam práve vbiehali do cieľa bežkyne, ktoré sa zúčastnili druhého ročníka bratislavského behu Aupark Ladies Run. Na časomiere bol údaj niečo cez 35 minút. To bol čas, za ktorý prebehli práve vbiehajúce ženy do cieľa päťapol kilometrovej trate. Vtedy sa na chvíľočku rozpršalo, ale mierny dáždik netrval ani len päť minút.







 
Zo Sadu som  nešla domov po hrádzi, ale tak, aby som sa mohla zastaviť na chvíľu aj na Chorvátskom ramene. Dávno som tam nebola, bola som zvedavá, ako to tam teraz vyzerá.  Bola som veľmi prekvapená, lebo okrem dvoch starých labutí a zopár kačičiek  nebolo vo vode žiadne vtáctvo. Na vode je žaburina, či ako to mám nazvať. Teda nič lákavé pre oko, ani pre objektív fotoaparátu.Tak som aspoň sledovala vrany, ktorých  tu je v poslednom čase veľa. Keď porovnávam s minulosťou, nežili tu ani straky a v takom hojnom  množstve ani vrany.

 
Včera sa na petržalskej dostihovej dráhe konali aj Dni Petržalky. Tento rok som si povedala, že tam pôjdem až večer. V programe ma zaujali  vystúpenia skupiny Fragile a na záver programu koncert Lucii Bílej. A na ten som sa tešila najviac. Posledný živý koncert Lucie som videla naposledy v apríli 2008. Je to moja obľúbená speváčka a preto som si nechcela  nechať ujsť jej petržalské vystúpenie. Na dostižku som prišla práve vo chvíli, kedy sa na pódium postavili speváci Fragile. Aj ich si veľmi rada vypočujem. A po nich už prišiel zlatý klinec dňa - koncert Lucie Bílej. Viac ako hodinové vystúpenie bolo fantastické.  (Fotografie z neho sú na stránke Lucii Bílej pod názvom Dni Petržalky). Po ňom už nasledoval len ohňostroj a cesta domov. Bolo pol jednej, keď som otvárala dvere môjho bytu, aby som  ešte nejaký čas mohla v pokoji stráviť zážitky z uplynulého dňa.

  





sobota, 25. júna 2011

Júnová critical mass jazda

Iste to už o mne mnohí viete, som nadšená cyklistka. Tak prečo nepodporiť takú akciu, ktorá sa koná v našom meste každý posledný piatok v mesiaci? Chcela som ísť na ňu už viackrát, no vyšlo mi to konečne až včera.

Tejto akcii ide o to, aby upozornila na zlepšenie podmienok pre cyklistov v meste. Ja sama mám strach bicyklovať  po cestách v meste, radšej sa im  vyhýbam.  Na bicyklovanie používam hlavne dunajskú hrádzu a v meste maximálne chodníky pre chodcov. Bola by som rada, keby sa to v našom meste zmenilo, aby boli vybudované cyklochodníky a aby nás cyklistov brali vodiči áut ako rovnocenných účastníkov cestnej premávky.

O tom, že v Bratislave môžete stretnúť pekne oblečené dámy na bicykli nielen počas Critical Mass, sa môžete dozvedieť TU.



Tento článok a mnoho nových nájdete na novom súhrnnom cyklistikom blogu

Na cestách s Kellysom

Ste tam všetci vítaní!



štvrtok, 23. júna 2011

Z posledných dní

V posledných dňoch som si dala pauzu vo fotografovaní, pretože mám na disku množstvo fotiek, ktoré potrebujem vytriediť a zaradiť do nejakých albumov. Ale aby som si mohla po nejakom čase pozrieť, ako to u nás vyzeralo začiatok leta 2011, urobila som len pár záberov z našej lodžie a strechy nášho domu.

20. júna o piatej ráno som zachytila východ slnka. Keďže je náš byt otočený na juhozápad, východ slnka vidím vždy len v odraze na domoch, ktoré susedia s naším. Takže nie, to ešte nie je u nás jeseň, len lúče slnka tak pozlátili stromy a domy.




Na druhý deň, len necelú hodinu po tom, čo nastal letný slnovrat, som urobila tieto zábery zo strechy domu.