utorok 13. decembra 2011

Slniečkový deň na Devíne

Dnes nám konečne svitol krásny slnečný deň. Meniny má Lucia, ktorá vraj z noci upíja, ale dňa nepridá. Preto bolo treba rýchlo konať. Po návšteve rehabilitačného oddelenia našej polikliniky som nešla domov, ale smerom na Devín. Krásna modrá obloha lákala k tomu, aby som si išla odfotiť zopár záberov z výšky devínskeho hradu. Pár minút pred jedenástou som už prechádzala vstupnou bránou do jeho areálu. Zdržala som sa tam viac ako hodinu. Viem to preto, že zvony devínskeho kostola, ktoré ohlasovali poludnie, som počula práve vo chvíli, keď som sa rozhodla zísť dolu. Nakoniec tých fotografií nebolo len zopár, ale bolo ich toľko, že sa mi z nich len veľmi ťažko vyberalo.

Doteraz sa mi nikdy nepodarilo prísť na hrad Devín v dopoludňajších hodinách, takže som konečne mohla odfotiť hrad aj z tohto pohľadu. Slnko som mala ešte za mojím chrbtom, čo dokazuje tieň, ktorý je na trávniku.


Chodníkom do mierneho kopca som prišla k miestu, kde stojí socha devy. Je to Slovanka od akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej. 






Potom som vyšla na miesto, kde sú základy a maketa sakrálnej stavby z 9. storočia. Odtiaľto je pekný výhľad na rieku Dunaj smerom na Bratislavu a na kopce v okolí rakúskeho Bergu. Dnes sa mi práve tento pohľad nedarilo odfotiť, lebo slnko svietilo z tej strany.


Pohľad na mestskú časť Devín, kde sa do výšky vypína iba veža kostola. Devínu zostal aj naďalej  (našťastie) dedinský ráz.


Časť Báthoryovského paláca.





Panenská veža, pod ktorou sa rieka Morava vlieva do Dunaja.


Oblúk Dunaja, za ktorým je rakúske mesto Hainburg an der Donau.


Pohľad na rieku Moravu a Sandberg.


V pozadí Devínska Kobyla.


Znovu Dunaj a rakúske územie.



Ešte posledný pohľad  na Horný hrad, ktorý je už dlhšiu dobu verejnosti neprístupný kvôli začatej renovácii. Táto však z nedostatku finančných prostriedkov bola prerušená. Je to veľká škoda, lebo odtiaľ je nádherný výhľad na široké okolie.


Takže trinásteho decembra som priniesla fotografie s krásnou modrou oblohou a s počasím, ktoré vôbec nepripomínalo, že o desať dní tu máme Vianoce. Uvidíme, čo nás čaká v najbližších dňoch.



10 komentárov:

  1. Śliczne zdjęcia zrobiłaś ze wspaniałej wycieczki i wyobraziłam sobie, że wokół jest zielono :-). Pozdrawiam

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Pozerám na tvoje fotky a konštatujem , že som ešte nikdy nebola na Devíne. Hanba mi ... Vyzerá to pekne.
    Aj keď zimu veľmi nemusím , chýba mi sniežik.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Zase jsi krásně využila počasí a vzniklo pěkné foto pro mé oko potěšující!
    Kdesi jsem se dočetl, že ve slovanské historii byla hlavně dvě posvátná místa a tato jména se v místních názvech kolem nás často vyskytují:
    1. děvín = posvátný háj
    2. vráž = obětiště
    ---------------------------------------
    Budu muset něco udělat se svým blogem, protože ač se snažím jak chci, tak fotky jsou tam malé a zvětší se jen při kliknutí. Asi to bude nějakou šablonou.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. @Giga: Máš pravdu, príroda ešte nepôsobí tak, že je polovica decembra. Dokonca som našla aj kvitnúce kvety.
    @EvaMaria: Veď ešte nie je všetkým dňom koniec :-) Môžeš to v budúcom roku napraviť.
    @Odowakar: Som veľmi rada, že som včerajší krásny deň strávila vonku. Dnes už bolo veľmi škaredé počasie. Hmla, sychravo. Čo sa Devína týka, ak by ťa zaujímalo o ňom viac, našla som ti jeden blog, ktorý občas čítam aj ja:
    http://slovanske-hradiska.blogspot.com/search/label/Dev%C3%ADn
    A čo sa týka veľkosti fotografií? Pravdepodobne to bude šablónou, ktorú si si vybral pre svoj blog. Ak si všimneš šablónu na mojom blogu Potulky svetom - zámerne som si vybrala takú, aby som tam mohla dávať čo najväčšie fotografie. Teraz som si klikla u teba, vidím, že si zmenil šablónu a tam by ti mali fotky vyjsť veľké. Lenže pri nahrávaní fotografií sa ťa pýta, aký rozmer fotky chceš. Vyber si buď veľmi veľkú alebo veľkú. Nastav sa znovu do článku cez úpravu a klikni na každú fotografiu. Som zvedavá, či sa ti to podarí.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Krasny den a krasne fotky ! Tak to je hrad pani Alzbety Batoriovej ? To si mam pametat ked budem zase na Slovensku ...

    OdpovedaťOdstrániť
  6. @DANI: Ďakujem za návštevu :-) Toto nie je hrad Bátoriovej. Ten sa volá Čachtický hrad - http://mimiajejsvet.blogspot.com/2011/11/moja-prva-navsteva-cachtickeho-hradu.html
    Ako sa môžeš v tom článku dočítať, na Čachtickom hrade som bola iba nedávno prvý raz. Čítala si príbeh o Bátoriovej? V slovenčine vyšla kniha od Jozefa Nižnanského s názvom Čachtická pani. Áno, to si pamätaj, keď prídeš na Slovensko :-) Chystáš sa? To by si ma potešila. To je zaujímavé, že Slovensko sa ti spája s Bátoriovou, tak ako sa mnohým zase Rumunsko spája s grófom Draculom :-) Ale nie všetci Európania majú v tomto jasno. Raz sa ma jedna staršia dáma zo Švajčiarska spýtala, že či to Slovensko je tam, kde sa narodil Dracula :-)))

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Este neviem co budeme robit v lete ale Slovensko je ni daleko.
    Tak si to pocitam co si napisala za Cachtickyom hradu. Pametam jednu knihu u mojej mamovke s Alzbetou Batoriovou. Dracula nebol vobec taky ako Bram Stocker pisal. Ale to sa uz nezmenj ..

    OdpovedaťOdstrániť
  8. @DANI: Tá kniha bola určite tá, o ktorej som ti písala :-) Vraj ani Bátoriová nebola taká, ako ju poznáme z rozprávania. Pred pár rokmi natočil slovenský režisér Juraj Jakubisko film Báthory. Skús si ho pozrieť, možno sa ti bude páčiť. Vo filme nie je Bátorička taká beštia, ako ju poznáme z knihy. Ja som z toho filmu videla iba kúsok, nezaujal ma.
    http://www.moviemania.sk/2341-film-bathory-bathory.html

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Takové cesty jsou i duchovním zážitkem, vždy to ve mě probouzí pocit, kolik je tam pod tou zemí lidí, jak žili, z čeho se radovali, jaká měli trápení, ale hlavně jaké pocity budou na takových místech mít naši potomci ?

    OdpovedaťOdstrániť
  10. @Annapos: Zaujímavé úvahy. Keď ide človek sám, je na takéto úvahy priestor, ale ideme dvaja, väčšinou sa bavíme o niečom inom. Konkrétne na tomto mieste som už bolo toľkokrát, že nad takými vecami neuvažujem. Nedávno som bola prvý raz na Čachtickom hrade, tam som si veru spomenula na to, čo sa tam podľa legendy dialo.

    OdpovedaťOdstrániť