streda, 15. júna 2011

To mi teda trvalo!



Odo dňa, kedy som písala môj článok o opere Čarovná flauta, uplynulo už skoro jedenásť mesiacov. Vtedy som si na konci môjho príspevku zaumienila, že sa vyberiem na túto operu na jej najbližšie predstavenie v novej sezóne. No počas tejto divadelnej sezóny sa mi akosi nedarilo navštíviť žiadne predstavenie. Hanbím sa to priznať, ale nespomínam si, že by som vôbec na nejakom bola. Do konca divadelnej sezóny zostáva už len pár dní a ja som konečne napravila aspoň jednou návštevou opery to, čo som za celý rok zanedbala. Bola som na Čarovnej flaute.

Vôbec mi pred predstavením nenapadlo, aby som si prečítala nejaké informácie o tom, ako je urobená inscenácia tejto opery v našom národnom divadle. Očakávala som niečo podobné, čo som predtým videla v televízii. No toto predstavenie nemalo s tým televíznym okrem hudby nič spoločné.

Predstavenie Čarovnej flauty bolo urobené tak, aby ho mohli navštevovať celé rodiny. No podľa mňa bolo viac vhodné pre deti ako pre dospelých, nikde  však nie je napísané, že dospelí si tiež nemôžu pozrieť rozprávku.  Obsadení boli mladí speváci, ich mená mi veľa nehovorili a to je tiež dobré, že mladá generácia spevákov dostala príležitosť spievať. Miestami som uvažovala o tom, že zatvorím oči a budem počúvať iba hudbu, pretože v niektorých momentoch bolo toho na mňa priveľa. Ľadoví medvedi na bicykloch, tri v čiernom oblečení revolvermi vyzbrojené dámy akoby z bondovky, akrobati na scéne (ktorých by som si inokedy veľmi rada pozrela, ale nie tu v opere), deti na kolobežkách, potom zase navlečené v strieborných overaloch ako mimozemšťania a vrchol všetkého bolo, keď sa z úst jednej postavy nechal počuť záhorácky dialekt. Tak to teda nie! Krásna Mozartova hudba bola podľa môjho názoru znehodnotená režijným poňatím tohto diela. Ani kvalita hudobnej stránky opery nebola bez chýb. Občas sa orchester rozchádzal so spevákmi, ale tomu  boli asi na príčine speváci.

Čo mám teda ako divák a neodborník na operu napísať na záver? Videla som už aj horšie urobené inscenácie na doskách nášho národného divadla.  Napríklad z jednej činohernej inscenácie sa po prestávke nevrátila do hľadiska dobrá polovica divákov.  Tu som nič také nepostrehla, hoci mohli byť aj takí. Po vzhliadnutí bratislavskej Čarovnej flauty som si zase zaumienila, ze si zoženiem DVD s nahrávkou tejto opery. Je mi to jedno, ktorá operná scéna to bude, len nie tá naša. Chcela by som tie predstavenia porovnať. A ešte niečo. Cestou domov z divadla som si vypočula aj názor detského diváka. Niektoré pasáže tam vraj   boli  "odveci"... Len nedávno som niekde počula, že do našej opery chodia rakúski diváci preto, že nie sú spokojní s tou ich viedenskou. No neviem, neviem, či im na Čarovnú flautu chodí toľko Rakúšanov ako na iné operné predstavenia.

Žiadne video z inscenácie SND som nenašla, preto sem dávam áriu Kráľovnej noci v podaní Eddy Moser.