piatok, 17. júna 2011

Na jazere

Včera som sa vybrala tento rok len druhý raz k jazeru. S odhodlaním, že konečne už vyskúšam aj vodu. Z domu som odišla krátko po obede, ale cesta tam mi namiesto zvyčajných 40 minút trvala skoro dve hodiny. Každú chvíľu som zosadla z bicykla, vytiahla fotoaparát a fotila, fotila a fotila. Neviem načo, keď sa väčšina tých fotografií dostane maximálne do útrob môjho počítača.

Bolo horúco, slnko pražilo a mňa predbiehali mnohí cyklisti. Aj takí, ktorí prechádzali cez naše mesto na dlhej cyklotúre. No veru by som nechcela vymeniť môj bicykel za ich kopcom naložené bicykle a ťahať toľké kilometre v takej horúčave. K jazeru som sa nakoniec dostala asi o tretej. Škoda, že to nádherné počasie, ktoré som mala cestou k jazeru, nevydržalo. Už tak nepražilo, pretože sa na oblohe sa objavili tmavé mraky, ktoré neveštili nič dobrého. No vodu som konečne odskúšala a môžem teda povedať, že som sa už tento rok kúpala. Asi o piatej som sa zbalila a išla radšej domov. Bol to iba planý poplach, pretože o krátky čas sa slnko zase ukázalo a svietilo až do večera.

Počas celého pobytu pri vode som počula nejaký šuchot, ktorý vychádzal z miesta, kúsok od mojich nôh. Až tu zrazu vidím, že sa na mňa pozerajú dve jašteričky. Hup, rýchlo som chytila fotoaparát. Bohužiaľ, jašteričky boli tak blízko, že som s mojím objektívom nedokázala dobre zaostriť. A ďalej som nemohla ísť, pretože by som ich už kvôli rôznym rastlinám, tráve, listom a halúzkam nebola videla vôbec.  Takže len veľmi ťažko sa  mi podarilo vybrať pár pozerateľných fotografií.