štvrtok, 6. januára 2011

Ešte stále ich nemám

Presne pred týždňom som zažila stretnutie s tromi srnkami, ktoré som nemala čím vyfotiť, pretože som už nemala ani jedinú funkčnú baterku do fotoaparátu. Od toho dňa som sa na tom mieste bola pozrieť trikrát, no ani raz som už na srnky šťastie nemala.

Chodia tam pravidelne, o tom som presvedčená. Dôkazom ich návštev sú ich stopy v snehu a taktiež  ich  trus. Pri mojej poslednej návšteve som so sebou niesla aj suchý chlieb a ten som dala na miesta, ktoré som si zapamätala. Dnes som sa na tie miesta bola pozrieť a po chlebe nebolo ani stopy. Predpokladám, že to boli asi srnky, ktoré ho našli a zjedli. Aj dnes som priniesla ďalší.

Rozmýšľala som nad tým, že tam nechodím vo vhodnom čase. Priestor, kde som srnky pred týždňom stretla, je veľmi navštevovaný ľuďmi s venčiacimi sa psami. Musím si vymyslieť iný čas, kedy nie je toľko ľudí doma. Dnes to tam bolo ako na korze.

Ale ani dnes som nešla von zbytočne. Namiesto srniek sa mi podaril iný úlovok. Zopár malých vtáčikov, ktoré sa mi doteraz nedarilo nafotiť. Na prvej fotografii je sýkorka z môjho balkóna. Dnes doobeda som ich tam videla tak veľa, že som z toho bola natoľko zbrklá, že prudký pohyb za oknom vtáčatká zbadali a do posledného odleteli. Viac sa dnes na balkóne neukázali, hoci som im tam nachystala plno dobrôt. Ostatné vtáčie úlovky sú z dnešnej prechádzky.