sobota, 15. januára 2011

Čierňava nad mestom

Na dnes som mala v úmysle napísať podobný riport, aký som písala približne pred týždňom. Tentokrát nie z centra mesta, ale z okolia, kde bývam. Viackrát som bola v týždni na prechádzke v prírode, takže fotografií sa nazhromaždilo dosť. 

No včera popoludní mi syn navrhol, či s ním dnes nechcem ísť na výlet. Normálne som tomu neverila. Veď toľkokrát som ich oboch v poslednej dobe nahovárala, aby sme niekde išli, nikdy nechceli a tentokrát prišiel s návrhom on sám. Mne nebolo treba hovoriť dvakrát. Potešila som sa a do večera som naplánovala cieľ našej cesty. O tom, kde sme boli a čo sme videli, napíšem neskôr. To množstvo fotografií musím najskôr vytriediť a upraviť.  Ale ak by ste boli veľmi zvedaví, náznak o tom, kde sme boli, si môžete prečítať na mojom blogu mojichtristošesťdesiatpäť.

Dnes by som sa chcela venovať iba tomu, čo som videla na oblohe v našom meste, prípadne v jeho blízkosti.
Ráno sme odchádzali z Bratislavy už o ôsmej, aby sme stihli slnečný svit, ktorého je v tomto období ešte stále málo. Prechádzajúc mostom Lafranconi sa nám naskytol nádherný pohľad na hradný kopec. Ráno to vyzeralo tak, že sa tu ukazuje krásny slnečný deň. Aký bol do tretej, kedy sme sa vrátili, neviem.  No v čase nášho návratu bola obloha hrozivo čierna. Vyzeralo to tak, že sa na mesto vyleje množstvo vody. No nespadla ani kvapka.

Zopár kvapiek na nás spŕchlo počas cesty po diaľnici. Ale naozaj len zopár. Keď sme boli približne na úrovni Stupavy, obrátila som zrak na Malé Karpaty. A vtedy som ju zbadala! Dúhu. Prvý raz, odkedy chodím všade s fotoaparátom. Taká smola! Ja som sedela v aute a dúha bola za naším chrbtom. No i tak som sa pokúsila urobiť zopár snímkov.  Takže dnešné fotografie boli v prevažnej miere robené cez sklo idúceho auta. Prepáčte mi, prosím, ich kvalitu.