sobota, 30. októbra 2010

Na návšteve

Tento týždeň som po dlhom čase znovu zavítala do môjho rodného kraja. Nie úplne do rodnej viesky, ale aspoň do mesta, v ktorom som prežila veľa času, pretože som tam chodila do základnej umeleckej školy.  V pôrodnici okresného mesta  som sa nenarodila. Moje rodisko je vzdialené 8 km od okresného mesta Topoľčany. Tam som sa pri mojej poslednej ceste do týchto končín nedostala.

Keďže som do mesta chodievala od svojich ôsmich rokov, v mojej pamäti sa mi zachovali spomienky na to, ako vyzeralo vtedy. Dnes už veľa  historických domov nestojí, nahradila ich nová výstavba. Ale na námestí sa zachovalo predsa len niečo aj z histórie. V mojej pamäti zostal napríklad hotel Koruna, ktorý bol dávno zbúraný, na rohu námestia zase detské holičstvo, kam som sa chodila strihať a kde dnes stojí obchodný dom, ďalej si spomínam na  predajňu zelovocu, kde sme si pred hodinou teórie chodili kupovať eskimá za päťdesiat halierov. Nepekné spomienky sa mi viažu na nemocnicu v meste, kde som dosť často ležala so zápalom stredného ucha a veľmi dôležitá spomienka mi zostala na inú nemocnicu, ktorá je  na kraji mesta, kde je aj pôrodnica, v ktorej sa narodil môj starší syn.











Strávila som tu necelé tri dni. Okrem návštevy cintorína som stihla pozrieť aj do centra mesta, dokonca som si jedno ráno vybehla aj za mesto. Čas na návšteve u mamy mi utiekol veľmi rýchlo.