nedeľa, 15. augusta 2010

Posledný raz po Starom moste



6. mája som tu mala návštevu zo zahraničia, ktorú som doprevádzala po našom meste. Keď sme vyhladli, doporučila som môjmu hosťovi, aby sme sa išli najesť do reštaurácie, ktorá je na petržalskom brehu Dunaja. Takže v ten deň som prešla Starý most dvakrát - najprv smerom do Petržalky a potom zase naspäť do mesta. Ani mi len nenapadlo, že to je moja posledná prechádzka po tomto moste.

Už 14. mája sme mohli v tlači čítať články s titulkami "Starý most uzavrú, pretože hrozí jeho zrútenie". Vedenie mesta sa najprv  rozhodovalo, či vylúčia len autobusovú dopravu, alebo sa most zatvorí aj pre chodcov a cyklistov. No od nasledujúceho  dňa nevkročil na most nikto okrem stavebných  robotníkov.

Niekoľko rokov sa riešil problém Starého mosta, no podľa všetkého viac rečami ako skutkami. Boli vypracované rôzne štúdie, ako sa most opraví, hovorilo sa aj o tom, že sa postaví nový. No k ničomu nedošlo, až most prišiel nakoniec do stavu, že jeho ďalšie používanie viac nebolo možné. 

Pred pár dňami začali z neho odstraňovať ťažkú železobetónovú mostovku. Neskôr prídu na rad aj oceľové priehradoviny, z ktorých veľká časť pochádza ešte z povojnovej obnovy mosta zboreného v apríli 1945 ustupujúcou nemeckou armádou. Do konca novembra zostanú z mosta len piliere, ktoré ako jediné z dnešnej konštrukcie pamätajú jeho slávnostné otvorenie v roku 1890. Bratislavský Starý most definitívne odíde do histórie.

Ktovie, či by teraz zmenil svoje pocity z nášho mesta istý Nemec, ktorého som mala možnosť spoznať ako obchodného partnera. Rozprával mi, ako dlhé roky odmietal chodiť do Bratislavy, pretože bol jedným z tých "vojakov sovietskej armády", ktorí mali po vojne znovu postaviť Nemcami zničený most a po ktorých dlhé roky niesol názov Most Červenej armády. Predpokladám, že dotyčný pán už nežije.



Fotografia mosta zo 6. mája 2010, kedy som po ňom išla poslednýkrát.


Na moste sa už pracuje.