piatok 23. apríla 2010

Dnes večer v klube Za zrkadlom

Po dlhšom čase som dnes bola na kultúre. V pondelok dopoludnia som náhodou objavila na nete správičku, že 22. apríla bude v petržalskom klube Za zrkadlom koncert hudobnej skupiny  Preßburger Klezmer Band. Doteraz som ich počula hrať len raz v rámci kultúrneho leta a po tomto koncerte som si zadovážila aj ich CD. Preto som sa v pondelok informácii o koncerte potešila a neváhala som ani minútu, hneď som si objednala lístok.

Koncert mal začať o 20. hodine. Z domu som išla skôr, aby som  mohla zaujať lepšie miesto v hľadisku. Bolo pol ôsmej, keď som prišla do DK Zrkadlový háj. Vo vstupnej hale domu kultúry si návštevníci mohli kúpiť špeciality židovskej kuchyne, ktoré tam ponúkala jediná bratislavská židovská reštaurácia. No a to bol trošku kameň úrazu. Iste už každý o židovskej kuchyni počul, že sa v nej používa veľa cesnaku. Ľudia si nosili do miestnosti, v ktorej mal byť koncert, akési plnené taštičky, z ktorých bolo príšerne cítiť cesnak. Koncert nezačal včas, ešte o štvrť na deväť behali organizátori a zháňali stoličky, lebo mnohí nemali kde sedieť.  Chvíľami mi prichádzalo ťažko, nenápadne som sa pozerala  okolo seba, či sa tam náhodou niektorí nevyzuli, pretože tam bol taký príšerný vzduch. Neviem z akého dôvodu klimatizácia nepracovala.

Chvíľu po štvrť na deväť sa koncert začal. V skutočnosti išlo vlastne o dvojkoncert, kedy ako prvá vystúpila izraelská speváčka Timna Brauer & Elias Meiri Ensemble . Ich vystúpenie bolo úžasné. Po krátkej prestávke začala druhá časť. To nebol typický koncert, ale malá tanečná párty, kedy mladá tanečníčka učila návštevníkov koncertu za doprovodu Preßburger Klezmer Band  tancovať židovské tance. Hoci vo mne žilky hrali, na parket som sa neodvážila. Možno nabudúce.

 

2 komentáre:

  1. Žilky treba poslúchať a prežívať to tu a teraz... čo keď nabudúce nebude? Prečo sme také opatrné a odkladáme mnohé na zajtra, ochudobňujúc sa o zážitky a prežívania, len kvôli nejakej pohodlnosti alebo opatrnosti, či strachu, aby sme nebodaj nevyzerali nedôstojne...? Už si aj ja sama týmto leziem na nervy! TU a TERAZ ! Konečne! Veď KEDY???

    OdpovedaťOdstrániť
  2. To moje zaváhanie vyplynulo z dvoch príčin. Po prvé, áno, tá hanba, že to nebudem vedieť a po druhé, mala som so sebou dosť veľkú kabelku, v nej peňaženku s nie malým obnosom (zabudla som si doma peniaze vyložiť) a keďže som tam nemala nikoho, komu by som moje bohatstvo mohla zveriť, nezostalo mi nič iné, iba sa pozerať a podupkávať nohami. Anonymný, prečo sa aspoň nepodpíšeš??? Ďakujem ti i tak za komentár.

    OdpovedaťOdstrániť