nedeľa, 25. apríla 2010

Darček z Ameriky

Z krajiny za veľkou mlákou sa vrátila domov po mesačnom pobyte. Plná dojmov, kufre plné darčekov pre rodinu, pre priateľov. No okrem toho preniesla cez hranice aj niečo, o čom nevedela a  čo si do dnešného dňa ani nechce priznať. Chorobu. 


Chorobu, ktorá v nej možno tlela dávno, alebo sa aj v nepatrnej miere prejavovala, ale návratom po mesačnom pobyte u príbuznej v Amerike, sa choroba začala prejavovať oveľa intenzívnejšie. Dozvedeli sme sa, že tam v ďalekej krajine za morom sa ju snažili odpratať z tohto sveta. Hostiteľka sa ju vraj pokúsila otráviť. Nakoniec z vecí, ktoré si z Ameriky priniesla, nenosila nič, lebo podľa nej bolo všetko posypané neviditeľným práškom a ten prášok ju mal zniesť z tohto sveta. Neskôr boli otrávené nielen  veci z Ameriky, ale aj potraviny v ich chladničke, matrace v posteli, voda z vodovodu. 



Človek nemusí byť ani lekár, ani psychológ, ale z tých príznakov dotyčnej sa dá ľahko dovtípiť, že sa jedná o psychickú chorobu, možno ide o paranoju, možno o inú. Veď pri ktorej chorobe je postihnutý presvedčený o tom, že je neustále prenasledovaný, že sa mu v noci dobíjajú neznámi ľudia do bytu, že ho chcú otráviť a má množstvo iných podobných prízrakov? 

Takže diagnóza by z mojej strany bola predbežne stanovená. Ale čo ďalej? Ako pomôcť človeku, ktorý si nechce priznať, že je chorý? Ako pomôcť človeku, ktorý vám nie je ani príbuzný? Človeku, ktorému práve tí najbližší zdá sa nemajú záujem pomôcť? Na tieto otázky by som naozaj rada našla odpoveď.